Vianocny cas.....

Vianoce sa u mna tento rok zacali predcasne,ked som si v schranke nasla zlty papierik .Vecer na poste som si potom vyzdvihla balicek. Necakala som ho. Necakala som nic, co v nom bolo a o to mal  pre mna vyssiu hodnotu. Nasla som v nom flasu domaceho medu, takeho jemneho, aky som este nejedla.

 Boli v nom  i susene figy, v papierovej obalke par zaujimavych nastrihanych papierikov , v sacocku zopar veselych gombikov - to pre pripad,ze by sa niekedy mozno zisli , v ruzovej krabicke v zivici zaliaty privesok  anjela a mala brosnicka pre mna.

Tazko si viem predstavit krajsi zaciatok. Po par rokoch v zahranici, kde som si odkrutila i Vianoce bez stromceka, darcekov a rodiny, ked som v samej sebe Vianoce radsej zavrhla a tvarila sa,ze tento rok proste nie su ,aby som sa uchranila pred smutkom, som si tohtorocne Vianoce  vychutnala a stale si ich vychutnavam ako sa len da. Moj bytik sa ligoce ozdobami, mam ich vsade - este aj v kupelni a na zachode!

Niektore so mnou pricestovali z mojich ciest a schovavaju v sebe vela spomienok, ine su nove a spomienky si prave tvoria.

Ako ten anjelik so srdcom v rukach, ktoreho som dostala od maminy pod stromcek. Teraz sa hrdo vypina na policke vedla nocnej lampy a  hrajucej sklenenej guli a sudiac podla jeho sirokeho usmevu, je mu tam dobre.

Vianoce sa spajaju aj s tradicnym  vianocnym jedlom a sladkymi kolacmi. U nas doma sa vzdy vela vypekalo, ale boli sme skor zovreta-taka sukromna rodinka. Ak si dobre pamatam bol to len tradicny 'belus',ktory sme obcas  dostali od starych rodicov ,inac sme si jedlo 'nevymienali'. Ked starka po maminej strane ochorela, niesli sme jej nase kolaciky,ale to nebolo to, co som zazila teraz. Az tieto Vianoce mi   ukazali, co to znamena podelit sa s domacimi pochutkami v pravom slova zmysle.Ani som sa nenazdala a na balkone mi tronila krabica plna sladkych kolacov od vymyslu sveta.A tak som piekla a piekla a balila aj ja.

 I vianocnych balickov bolo tohto roka pozehnane. Priznavam, troska som sa v nich stratila. Utekala mi prava pointa Vianoc a v hlave som si dookola zapinala kalkulacku,aby som nebodaj niekoho neobdarovala mensim darcekom. Hanbim sa za to, lebo Vianoce nie su o tom. Nie som silno veriaca a Vianoce skor vnimam ako cas na obdaruvanie bliznych nez ako oslavu narodenia Jezisa. No ked som od priatela a od maminy dostala tolko darcekov,ze sa to spocitat nedalo, ostala som zaskocena a vecer som v posteli nedokazala usnut. Dookola som sa pytala,ze preco mi toho tolko nakupili. Ze ved stacilo len toto alebo mozno len hento.... Citila som sa zle,ze som nekupila viac. Ze som tu hlupu kriklavu tasku radsej nevlozila do kosika, ze som nehladala este nejaky sveter navyse.... Zaspala som len pri predstave ,ze po Vianociach dokupim.... Ale rata sa to???

K pravej atmosfere Vianoc ma vratili  knihy. U nas sa traduje, ze pod stromcekom kniha chybat nesmie. Ako dieta som milovala ,ked som sa den po Vianociach zobudila ako prva, vonku bola este tma a ja som sa skrcila v kresle vedla stromceka, zapalila na nom sviecky a citala som.  Na fotke,ktoru tu prikladam  su dve knihy ,ktore ma tieto Vianoce  sprevadzali ,ale len jedna z nich bola darcekom. Odo mna mne - Balada o srdci. Neodolala som a nelutujem. Dakujem Petre Hilbert za tento skvost. Citala som si ju septom a na tu chvilu vsetko v nej ozilo...

Tak take boli moje Vianoce. Prve v novom byte, prve pre moju Holly( tie minule asi stravila niekde vonku ,este pri mamine) ... Pod stromcekom si nasla zeleneho gumeneho draka a z toho jedineho darceka sa tesila ako male dieta! Teraz spinka vo svojej latkovej bude , stocena do klbka. Stromcek blika, aj ked je den... ved uz zajtra tie svetielka nebudu mat svoje caro. A ja som sama, lebo priatel pracuje. O chvilu si pojdem dat zemiakovy salat,hoci ho mam prisne zakazany od lekara,ale ved su Vianoce... a tak sa s laskou lucim a zelam vsetkym len a len STASTNE a VESELE!!!

Cink- cink- cink.....

Po dlhej dobe : December

Po dlhej dobe tu je znova december.Ani sa mi nechce verit, ze uz to bude rok,co som doma na Slovensku. Vratila som sa  presne 23.decembra,takze mi este ostava par dni. Cas tak rychlo bezi, ze sa ani nenazdam a  z pondelka je  piatok. Priala by som si ,aby som pracovala rychlejsie a poctivejsie. Naivne verim,ze vsetky baby, ktore sa ako ja zivia handmade tvorbou, makaju cele dni bez prestavky. Ak sa clovek na to  pozrie  z druhej strany,ze  kolko ako slobodni umelci musime odvadzat statu, tak nam ine ani neostava. Zial. Aj preto si zelam,aby sa mi konecne podarilo najst system, ktoreho by som sa drzala a podla ktoreho by som tvorila. No pravda je, ze moje dni su chaoticke. Tu stihnem viac, tu zas menej. Malokedy dokoncim veci tak,aby som bola spokojna. Lahko sa je nechat odlakat:). Ale aby som zase neznela ako lenivec, co to som predsa len spravila. I teraz vedla mna lezi rozrobene telicko velkej babiky.Ak sa mi podari, este dnes by som ho chcela dokoncit, aby som ho zajtra mohla zacat obliekat. Tak ma este cakaju malicke babiky,myslim,ze su len dve - objednavky k vianociam ,jeden dennicek a dva obrovske fotoalbumy, ktore si odsuvam zo dna na den,lebo sa do nich bojim pustit. Este som nesila obal na tak velky format , co vo mne vyvolava patricny respekt . Aby som si veci troska spestrila, lebo patrim k tym, ktori radsej tvoria ak k tomu nie su donuteni, tak som si tento vikend zhotovila 5 detskych dusi. Dlho som vahala, ci ich vobec mam priniest na svetlo, ale co mozem stratit? Niekedy som totizto chcela o nich napisat pribeh a aj som pisala, len nedopisala. Typicke....:). Dolezite vsak je,ze ma neopustili. Bzucia mi okolo usi , chcu ist von. Tak som si z nich 5 odchytila a dala im podobu. Este nie su kompletne hotove, male detaily dokazu urobit velke zmeny...., na ne si vsak budu musiet pockat do zajtra. Privstanem si, aby som ich urobila. Tesim sa. A tesim sa aj tomu,ze sa tesim. Lebo mavam dni, kedy ma praca netesi. Kedy sa k nej nutim. Vtedy sa tazko tvori. Bola by som rada,keby ti tam hore respektovali, ze tvorit sa naozaj neda vzdy a mozno troska pozmenili zakony nam- ako nas mnohi nazyvaju- bohemom. Ale dost bolo reci. O politike ani nema zmysel pisat. Kdesi hlboko v sebe verim,ze jedneho dna sa to zmeni. Ze niekto, kto ma odvahu bojovat , sa za nas postavi. Uprimne si myslim,ze vdaka Sashe sa co-to mozno zmeni. Hlavne, ak si stat uvedomi, ake skvele by bolo, keby sa veci vyrabali a predavali na Slovensku - teda, keby sa mnohe nemuselo dovazat a keby aj zisky z predaja ostavali doma. Nehovoriac o tom, ze mnohi ludia by mali pracu a to taku, ktora by ich navyse aj bavila. Oh, dufam, dufam, dufam. Lebo pevne verim,ze by to bolo pre nase Slovensko osozne;).

Ale uz naozaj ani slovo o politike!!!

 Prikladam radsej k tomuto blogu zopar fotiek babik,aby som ho ozivila a aby som vam ukazala, co mi v poslednych dnoch 'kradlo'cas. Hned tuto je fotka oslavujucej rodinky. Dve dcery sice nevidno, ale to hadam nevadi, hlavne, ze je na nej oslavenec a jeho milovana polovicka. Bola to objednavka na dlho..., hlavne nabytok ma potrapil. Teraz dufam,ze vsetko drzi ako ma a ze sa z celej babikovskej rodiny oslavenec nadalej tesi.

Toto je dalsia objednavka pre specialne dievca, s ktorym som si okrem zopar mojich babik vymenila aj niekolko emailov. Poznate ten pocit, ze niekoho poznate aj ked ho v skutocnosti vobec nepoznate? Pri tejto slecne ho mam. Bolo mi preto potesenim zhotovit jej Clementine - hrdinku z jej oblubeneho filmu.

Audry je jedna z velkych babik.Rastla mi pod rukami rovnako rychlo ako rychlo odo mna odisla. Ani som si na jej smutnu tvaricku nestihla privyknut a bola fuc. Ale je v dobrych rukach, to na 100%viem.

Majka u mna este byva. Stoji na policke  a obzera si moje knihy. Je tisko ako muska a keby som o nej teraz nepisala, ani by som nevedela,ze ju este mam. Hm, tak ci onak, zajtra odchadza. Este som jej to ani nestihla povedat. Potesi sa ?

V poslednej dobe som sa zamilovala do malych babik. Nie do ich vzhladu, ale do tvorby, z ktorej vznikaju. Tato namornicka je ukazkou toho, co vznikne, ked sa spoji ziadane s radostou z tvorby.

Aj mala Palculienka je toho dokazom. Pravda je,ze si istu dobu nevedela najst majitelku, ale to nevadi. To cakanie stalo za to, lebo tam, kde teraz je, nie je ani nahodou jedinou na drotenych nozickach stojacou babikou.

Viem, je to len mala ukazka z toho, co v dielnicke u Bobeka vzniklo. Viac je toho na Sashe. No na dnes to staci. Ja slubujem ,ze sa pokusim pisat viac a castejsie. Ibaze ked ten cas fakt tak rychlo leti.......

S laskou, Vas Bobek!

Len par rannych riadkov

Je skoro rano....vlastne uz ani nie, ved coskoro bude 6.To len u mna doma kazdy spi. Sestra o chvilu vstane a pojde sa umyt, aby potom odisla k nasim na chalupu a priatel coskoro  lenivo vytiahne ruku spod paplona za svojim notebookom , aby na nom potom cele hodiny len tak surfoval . Ale kym sa tak stane, mam par minut pre seba. Len pre seba...,hm...vlastne ani to nie, lebo vonku pocujem hlasy ludi a tak sa s nimi delim. Nevadi.
Co mi vadi viac, je moja lenivost. Ako som sa to dusovala,ze budem poctivo pisat? Certa stareho!!! Teraz uz radsej nic neslubujem. No dakujem kazdemu, kto sem zabludil alebo nebodaj mi aj napisal,ze moj blog cital. Aj pre vas som teraz tu - na dlazke v kuchyni, opreta o kuchynsku linku a zas a znova si v duchu slubujem,ze uz sem budem poctivejsie prispievat. Moj otec mi zvykol ako dietatu vravievat,ze sluby su len na to, aby sa slubovali. Ked ma celu natesenu nasiel, ako sa chystam na vylet oblecena v ciernych plavkach s dvoma ci troma farebnymi pruhmi cez hrud- ved  '' heeej! slubil ,ze pojdeme k vode'', iba sa usmial a povedal: ,,Vierka, kedy si zapamatas,ze sluby sa slubuju a blazni sa raduju?'' Nenavidela som to. Nechapala som. Asi preto si davam na sluby extra pozor a nehadzem ich len tak do vetra. A asi kvoli tomu ma uz niekolko noci prenasleduje v mysli moj tak dlho zanedbany blog. Nie, sluby sa slubuju, aby sa dodrzali. Az raz budem mat deti, tomuto ich naucim.

V poslednom case sa toho - zas a znova- vela zmenilo. Moj obchodik na Sashe sa vyprazdnil. Do slova a do pismena. Hanbim sa. Esteze to  nie je vysledok lenivosti. Coskoro  pojdem predavat  na trh a mam voci tomu velky respekt.Myslim tym fakt VELKY. Policka v spalni sa mi preto pomaly zaplna dennickami, krabicka od detskych topanok babikami, kuchynsky stol prvymi odliatkami zivice a polica v obyvacke polymerovymi zajacmi.  Beztak je veci beznadejne malo. Znizila som sa k objednaniu magnetiek, nalepiek ,pohladnic..... Moje ' chcem to robit ja - ego' place.

Vsetko sa to zacne tento piatok. Zoberiem si so sebou fotak,aby som to svoje 'tenkrat poprve' zvecnila. Budem sa snazit sem par fotiek prihodit. A zopar fotiek 'prihadzujem' hned a zaraz. Tie dve prve su z tohto leta, tri - styri tyzdne stare . Asi tak. Su z chaty u mojho priatela. Mali sme tam stravit niekolko dni,ale nevyslo nam to.  Nemam vsak co lutovat . I tych par dni stacilo na spomienky. Sijem na nich babiky -zalubencov( posledna fotka), ktorych si ktosi vyziadal ale napokon s nimi nebol spokojny. Nasli si vsak svojho noveho majitela a hadam im je, tam kde su, fajn.( Som si ista,ze je.) Tak sa lucim a do skoreho videnia!!! (Bobek)

Ked cas tak leti a ja mam ruky iba dve

Neuveritelne!Posledny blog som sem dala este v marci? To vazne? Odvtedy sa tooooolko zmenilo. Uz ani nemam 30 ale 31 a Holly sa stala zenou(kazdou prechadzkou  nahaname vsetko stvornohe v okoli) a ....inac? Vlastne vsetko po starom. Oteplilo sa, to dozaista. Uz si staci dat na seba len tricko a na nohy sandaliky. Vsetko na sidlisku(je to moje prve leto,pardoooon, este jar na tomto sidlisku)je zelene a vyzera to skvele! No a pozeram, ze mam 5 nasledovnikov tu na blogu- dakujeeeem a kvoli nim nesmiem inac, ale pisat.
Troska som sa zasekla v poslednu dobu, lebo som mala niekolko formalit na vybavenie. Skusky su uspesne za mnou, este par dotahovaciek a mam to cele za sebou. Akurat som na sashu dala trojicky, s ktorymi som sa vcera trapila. Este som ich vecer nafotila, no bola som tak unavena, ze som nevladala ani vyvencit psa a musela som sa hodit do postele. Tuto su:

Velmi rada by som dnes robila nieco ine. Dlho som nekreslila. Skusila som vcera, no moja ruka bola jak z dreva. Vzdy,ked niekolko dni nekreslim, teda radsej tyzdnov nekreslim, stvrdne mi ruka. Musim ju znova rozbehat. A tiez by som rada vyskusala nieco ine, ako zivicu a tlac na tricka. Nooo,mam este nejake slubene babiky. Ozaj, naposledy to bola Janinka, co sla k niekomu na zelanie. Tu je:

A toto je jedna z mojich najoblubenejsich.Nazvala som ju sama sa bojim. Uz je davno preco, ale fotku s nou som si dala do ramika a teraz ma tesi z komody .Tu je:

Zhotovila som aj par malych babik a anjelov....

 Pokusim sa dodatocne pridat fotky do flickr.com. A tiez sa pokusim vracat sa sem pravidelne a pridavat vsetko nove z tvorby i zo zivota. Neslubujem nic,len sa pokusim. Nateraz sa lucim zo zeleneho sidliska ! S laskou, Bobek.

Babiky

Je uz troska neskoro a som unavena, no chcem sa este podelit s najnovsim dielkom. Su nim 3babiky z polymerovej hliny. Este ich treba natriet  a potom pre ne najst miesto. Uvazujem,ze ich pokrstim na ochrancov dennikov ,ze im usijem drobne vrecka, kde budu byvat a chranit vpisane tajomstva ...no mozno im iba usijem kapsicky a pojdu na krk alebo do tasky, aby chranili radsej ich majitelov... Neviem a dnes nic nemymyslim. Ale zajtra sa o to pokusim. Lucim sa teda s fotkami mojich troch gracii.....PS: na fotkach mozno vyzeraju velke, no su mensie ako dlan;)

Sladke sny!

Rozpravka

Opat mi to chvilku trvalo, kym som zasadla za svoj ruzovy netbook, aby som co-to napisala. Dni sa kamsi nahlia, obcas nechapem, kde sa stratila streda ci stvrtok, bum a je tu piatok a znova vikend. Tento tyzden na seba nemozem byt pysna. Pracovala som na novom projekte, ako som si ho vedecky nazvala. Ale vysledok nie je to,co by som ocakavala. Vcera som sa vratila z isteho prosperujuceho podniku ,kde som sla so zamerom vyuzit svoje veci v sirsom predaji. Na ich profi pocitacoch ma odstrasil doslova tekvicovy vyzor mojich veci. Su naozaj tak oranzove? Ako som ich videla, tak som skrikla: ,,Nemate nahodou zle nastavene farby?'' a vtom som sa zhacila,lebo tuto vetu som uz raz pouzila- v Londyne. Tam som tiez nechapala, ako je mozne, ze to, co nenasnima moj fotak, co nevidim ani na obrazovke mojho pocitaca, ma vskutku vyzerat prave tak,ako to vidia oni na ich profesionalnych pocitacoch a co nasledne vychadza z aj ich profesionalnych tlaciarni. Doteraz to nechapem.
Hm, prikladam foto z mojho vcerajsieho fotenia:

Oranzove? Pribeh uz k tomu mam, bude tak troska primitivny, jednoduchy..,ale na tu malu izbietku, aku som k nemu zhotovila, je presne akurat. Ak pojde vsetko ako ma, tak sa dnes ku foteniu vratim. Ideme sice na rodinne nakupy;), potom hra milovany Potter a som pozvana do cajovne,  ..... ved nejako bude. Inac, ak spominam tu cajovnu, tak coskoro z nej prinesiem par fotiek. Jej majitelia byvaju v rovnakom panelaku ako ja a s ich povolenim si cajovnu smiem nafotit. Bola by skoda neurobit tak. Nemohla som uverit vlastnym ociam, ked som do nej po prvykrat vosla. Pripominala mi podnik z New Yorku, do ktoreho sme obcas zasli. Volal sa Living Room a podobne ako tento podnik,aj v tejto utulnej cajovni sa organizuju akcie ako party v kostymoch. Necudo, jej majitelia su odchovanci Irska, kde si na toto ich 'cajove zivobytie' zarobili. No a podobne ako spominana Newyorska obyvacka, aj u nich sa budu konat umelecke akcie, vernizase a stretka. Tesim sa a slubujem,ze budem informovat, ked sa nieco zaujimave udeje. Je to obrovske plus pre nase male mesto, v ktorom sa toho zas az  tak  vela neudeje. I ja rozmyslam, ze cosi v umeleckom style zorganizujem...,ale nechcem predbehovat.

Nateraz by som sa beztak mala sustredit na svoju pracu. Akurat dnes som dokoncila mini diarik pre istu slecnu. Prikladam foto:

Je to najmensi obal ,aky som dosial usila. Je vskutku roztomily. Uf, samochvala smrdi....., ale verte mi, ak to niekto -hocikto niekde cita, som na seba prisna. Nevravim,ze som do tohto diarika zamilovana, lebo i to sa mi stava, ale ....je rozkosny. Pozeram, ze uz sa mi vybija baterka na mojom mini pc,co je skvely dovod na skoncenie. Drzte mi prsty prosim, nech sa mi dnesne fotenie vydari i spominany pribeh..... Budem informovat a prinesiem i slubene fotky. Nateraz sa lucim a i v mene mojej sladkej spinkajucej Holly sa lucim.(ps: vcera na vylete som ju nechala behat bez voditka,po prvykrat. Neverila som, ako pocuvala na moj hlas. Ibaze...., ako odbehla do lesa a ja som ju zavolala, zlatunka sa rozbehla tak rychlo, ze zoskocila z brieska v plnej rychlosti a dopadla na svoj dlhy chrbatik. Nastastie sa v mojom naruci otrepala a o chvilku znova cupitala dole chodnikom za jej kamoskou Beky, ale stale ju po ocku sledujem, ci..... Ved viete. Pre istotu. )

S laskou, Bobek.

Ou Boze....odpuste mi anjeli !

I gramatika i kazdy, komu 'y' oci kolu! (hadam sa teraz znova nemylim.... myslim,ze odlozim bokom anglicku literaturu, aby som si citanim oprasila zabudnutu slovensku gramatiku). Pardon, pardon, pardooooon.

Ked laska boli alebo existuju anjely?

Viete ako plati,ze po smiechu byva plac. Tak sa pytam, ci to plati aj naopak. Ci po placi byva smiech? Vraj ked byva zle, tak sa akoby zazrakom objavi niekto alebo nieco a vsetko sa razom zmeni. Niektori ludia, ako i moja mladsia sestra, tychto ludi nazyvaju anjelmi. Tak vcera som ich stretla. Jeden z nich mal rysave vlasy a vyzeral ako velmi pohladne dievca. Vedla jej noh cupital bielo-hnedo flakaty psik . Padol si do oka s mojou Holly. A s jeho majitelkou. Slova, co vravela, boli i moje. Novy byt, prazdnota, male mesto, spomienky na cudzinu..... ved nejako bude, prid, caj, jej cajovna.....4 a 2poschodie. Pozvanie som prijala. Uz sa tesim na horuci napoj! I na priatelstvo .
A potom..... potom som stretla anjela cislo 2. Stary priatel. Oh, ako dobre je ich najst. Cisla i usmevy sa vymenili. Strucne info ,aby sa vyplnili prazdne miesta,ked sa za nami docasne  zlahla zem.
A bude dobre.
Cas bezi dalej.
Trocha ma mrzi,ze som v posledne dni neurobila nic pre Sashe. Trapila som sa s anglinou, chystala material a projekty na vytvarny kruzok, co tento tyzden vediem. Tuto su kamienky, nazbierane az v susednej dedine, malovane akrylom a ceruzou. Budu sa pacit detom? Ja si ich schovam a po jednom pribalim do papierovych obalok ako odmenu pre mojich zakaznikov.
Ved i oni su anjelmi. (tymto dakujem Janette, ktora mi vcera poslala email, aky hladi. bez opytania, bez prosby, len tak. hladiace emaily mam rada. a teraz viem,ze kdesi v dialke mam tiez priatela, ktory sa diva na svet ako ja. so sklopenymi ocami.... )
Na zaver pripajam  spominane  rybicko- kamienky. Ak sa zdaju smutne, nevadi. Rozveselia sa, ked poplavu.... a ja ich drzat nebudem. Lebo ak by som im vzala slobodu, nikdy by ma nemilovali ( nie, nasilu ich drzat nemozem...a ja viem,ze chcu plavat inam ).

Zvykam si

Dni tak rychlo bezia, az mi to pride neuveritelne. Veci sa menia zo dna na den  a predsa sa tak vela v mojom zivote nezmenilo. Verejne sa priznavam, ze po adopcii psika ma chytila panika. Divala som sa na Holly a bala sa viac nez som sa dokazala tesit. Naplnil ma pocit uzkosti, dookola som si opakovala ''A co teraz? Co ak ochories?Kto s nou pojde von vyvencit? Co ak nebudes moct zadovazit dostatok penazi pre zivot? Co urobis potom? Das ju prec,ked budes musiet ist do zahranicia?'' Este stale vo mne ostali tieto otazky,ale uz nekricia, len su tam - kdesi dnu a cakaju,kedy budu moct znova vrieskat. Akosi som sa prinutila upokojit a povedat si,ze ak odidem, tak budem zodpovedna a mala pojde so mnou. Ak budem chora, budem niekomu platit, aby ten cas zil so mnou. A aha, uz sa aj nasiel clovek, moja draha sesternica, ked len tak zasvitorila: ,,Ved ja ostanem a pomozem. Ak nebudem mat pracu, ja rada ostanem.''
Strach zo zodpovednosti nie je jedine, co ma v poslednej dobe trapilo. Niekto, kto mal byt radsej zabudnuty, sa znova objavil v mojom zivote a rozhadzal tam kompletne vsetko. Ale uz sa upratuje a lesti vsetko vo vnutri . A najkrajsie na tom je, ze vdaka umeniu to ide. Dokazom vsetkeho chaotickeho je dennicek, ktory som vcera sila takmer cely den! Nazvala som ho ''Lasku si nosi v brusku''. Velmi sa mi paci tato veta. Podla mna laska nie je v srdci ale v brusku. Neviem ako ju citia ostatni, ale ja ju mam tam. Vzdy sa ozve po svojom,ci bolestami ci steklenim. Akosi mi vcera neslo fotenie a podla mna  najkrajsi dennicek vysiel na fotkach troska fadne. Ved aha, tu je:

Ale nemozem sa stazovat. Zda sa ,ze mnohym ludom sa moje dielka pacia. Dnes skocim ku nam do papiernictva. Hoci som zistila,ze ceny su tam omnoho vyssie ako v inych predajniach, nemam velmi na vyber. Este mam jednu nedokoncenu babiku, ktoru by som hadam aj mohla dnes 'zbuchat'. Nebude ziadna kocka. Jej tvar je skor karikaturna, preto neocakavam,ze sa bude niekomu pacit. No nemozem inac ako sa pochvalit,ze Isidora, ktoru som sa rozhodla zasvatit poezii , sa uz predala. Podla slov jej buducej majitelky, sa o jej buducnost bat nemusim. Pojde k niekomu, kto si babiky zbiera a taki ludia sa o ne vedia postarat. I tu uz pomaly stracam svoj ustrachany pocit, ze s kazdou babikou stracam nieco mne vzacne. Pamatam si ake to bolo pre mna tazke predat alebo darovat babiku.... Haha, stare casy! No a tu je Isidora:

Prv, nez sa na dnes rozlucim ( so slubom, ze sa sem budem znova vracat tak casto ako som sa zvykla) , by som rada podakovala Lucy Hudec. Vcera mi od nej dosiel balicek a nesmierne ma potesil. Niektore kusky latok su fantasticke a urcite ich aj dnes vyuzijem! Najkrajsie na tom je, ze ja som ten balicek neziadala. Prisiel sam, len tak . Drzala som tu obalku s peknym rucnym pismom cestou z posty, no vydrzala som len po lucku, kam chodi Holly na hmhmhm. Tam som nevydrzala a balicek otvorila. Okrem ineho som tam nasla odkaz, ze nech z toho vzniknu zazraky nevidane. Divne, ake to je, ale to sa mi na celom balicku pacilo najviac. Tie linie bieleho pera na odtrhnutom kusku kartona. Pozdravujem teda Lucy a prajem jej presne to iste. Aby spod jej prstov dnes i v ostane dni, vysli len zazraky nevidane. Hm, vlastne, myslim,ze to prajem kazdemu! Tak nech mame vsetci krasny den!

Sniva sa mi?

Ubehol taky dlhy cas od mojho posledneho blogu..... Naposledy, ked som pisala, som mala na rukach bolestive mozole. Davno sa zahojili. Hoci sa este daju vycitat z mojich ruk, uz zabudli boliet. Vo svojom novom byte uz dokonca tyzden byvam a co je este zaujimavejsie, uz v nom ani nie som sama. Nie je to clovek,co mi robi spolocnost, ale psik. Dala som jej meno Holly, ale neviem si na neho zvyknut. Teraz myslim to meno, hoci i my dve  si budeme musiet na seba zvyknut . Vcerajsia prva noc nebola vyhra.... Som hore od tretej a ani to spanie predtym nebolo bohvieco. Nacuvala som kazdemu buchnutiu, skrabaniu, skucaniu.... Mozno jej chybali sestricky, mozno mamina...,mozno zname prostredie. I ja som neista. Nie som vzdy taka silna, ako by som chcela byt. Byt sama moze byt fajn, ale obcas je prepotrebne niekoho pri sebe mat. Jeden sa sam o seba opriet nemoze.
Ale nechcem pisat iba  o neistote ci pochybnostiach. Kto ich nema? Ak verim v to,ze vsetko ma svoj zmysel , tak i moje sucasne postavenie zmysel ma. A moje umenie tiez. Pride mi neskutocne ako sa mi dari. Moje veci sa pacia! Dostavam emaily a pochvaly a ja ich hltam a hltam a hltam.... Oh, ako dokazu slova hriat! Milion krat dakujem! V poslednom case som dost rozcitlivena, rozplace ma kadeco. Aj teraz sa mi chce plakat ..., lebo sa tesim,ze moja praca tesi .  Ake rozmarne bolo cele moje strachanie?
Dnes asi nezverejnim nijake fotky. Som unavena a viecka mi padaju. Este mam nejake objednavky a skicar s nedokoncenou skicou caka vedla mna na stole. Preto sa rozlucim a len poprajem dobru noc vsetkym,no najma tym,  ktori sa tiez ( niekedy)osamote  boja. 

Mozole

Haha...zacnem trocha tazsie robit a hned sa mi vyhodia na rukach mozole. A keby som aspon bola s pracou hotova! Nastastie rodicia usudili, ze stav je zly a ze mi pridu pomoct. Po dvoch dnoch malovania, od zajtra uz len v rukavickach;).
Velmi mi chybaju moje dennicky. Som podporovana Sashou. Chvalim sa,ze len pred par minutami som dala na predaj dalsi dennicek a uz je fuc. S pomocou rodicou pojde prerabka mojho bytu rychlejsie a ja budem moct konecne vytvarat nove dielka.
 Oh, este sa priznam ,ze si hladam spolocnika. A ze ich je dost na vyber, to mi mozete verit. Nevravim o nikom inom ako o psikovi. Utulky su ich plne....zial. Myslienka, ze aspon jednemu z nich poskytnem coskoro teply domov, ma prijemne hreje pri srdci. Ktohovie, mozno neostanem len  pri jednom...
Mamina mi akurat omotala ruky do obvazov a tazsie sa mi pise,preto uz len uverejnim fotky mojich poslednych zverejnenych veci na predaj.

(Ps: S babikou , volam ju Alice, sa mi bude tazko lucim ak si ju niekto vyberie. Mam ju velmi rada. A dennicek, nuz, tiez som na neho pysna.... a hadam bude aj ten niekto v Leviciach, komu uz coskoro poputuje...)

Ked s casom prichadzaju zmeny...

Myslim, ze ked sa dozijem staroby, tak sa raz budem na toto obdobie pozerat ako na obdobie mnohych zmien. Veci, ktorych som sa obavala , sa nahle vytratili a otocili sa v moj prospech. Aby som nebola tajnoskarska (haha, existuje vobec toto slovo alebo som ho 'skomolila'?nebolo by to nic vynimocne v mojom pripade),prezradim,ze uz coskoro budem blogy zverejnovat z mojho (a myslim tym naozaj MOJHO) domova. Zda sa, ze vsetci 'neprajnici',ktori len doteraz krutili hlavou nad mojim predcasnym organizovanim buduceho hniezdocka, teraz uznavaju,ze : ,,Dobre si spravila....Inac by si spala na zemi.Kto vsak mohol toto tusit?'' Zeby len ja,lebo som jeho majitelka? Hovori zo mna pycha? Prosim o odpustenie, ak sa tak zda! To je len hrdost a ........ tuzba. Lebo len ti mne blizki vedia, ako dlho som tuzila pit zo svojich vlastnych bodkovanych hrncekov vo svojom vlastnom byte. S 30tkou v obcianke  bol hadam uz najvyssi cas ;).
A tak sa chvalim a chvalim....a prsty mam pritom skrizene, nech sa nic zle nestane.
A aby som nerepcila len o byte,tak spomeniem cosi aj o mojej praci. Priznam sa,ze v poslednych dnoch zaspavam s bolavymi prstami, lebo moje oci ani za nic nechcu pochopit, ze aj strojom sa da sit, nie len rucne. Odvravaju,ze : ,,Ak sijem s rukami, inac to vyzera!'' , a tak otrocky sijem. No rano su moje prsty zregenerovane a ochotne  pustit sa  znova do prace. Na Sashi sa nepredali nijake nove kusky, ale cestne vyhlasujem,ze mi pribudlo obdivovatelov a kazdy komentar ma nesmierne tesi. Vcera som sla spat tesne pred polnocou, lebo tak dlho mi trvalo, kym som do obchodiku prilakala Clementine. Bolo nesmierne tazke prelomit strach z jej zverejnenia. Hovorila som uz o tom,ze je to akoby som sa pred celym svetom vyzliekala donaha. Fotky vysli super a ja sama sa nemozem zbavit pocitu,ze Clementine 'zije'. Rozpravku mat vsak nebude, lebo uz je na Sashi vystavena k predaju. Tymto ju pozdravujem a prajem jej vela stastia. No a tu je,moja draha Clementine:

Krasny den prajem!

Na zaciatok celkom 'fajn'

Su to este len 4 dni,co som sa odhodlala s predajom na Sashi a uz sa dostavilo to, o com vsetci tak chvalospevne hovoria. Je to pravda, komplimenty a hrejive slova obdivu ,posuvaju ich autora k dalsej tvorbe  omnoho silnejsie nez cokolvek ine. Je neopisatelne prijemne pocut,ze to ,co vyslo spod vasich ruk, sa niekomu inemu paci . Navyse, dva z mojich vytvorov si uz nasli noveho majitela a to je pre mna druha 'facka'. Tieto dva denniky mi znova ukazali,ze musim viac zabrat a hlavne,ze to zmysel ma. Som vdacna vsetkym,ktori ma doma podporuju.....hm, hadam im to budem musiet povedat osobne(nemyslim,ze o tomto blogu vobec vedia). A tu su tie dva slavne exemplare, ktore uz coskoro - v makkuckych  bublinkovych obalkach- opustia Maurerovu ulicu ,aby poputovali do Serede:

Na dnes sa s Vami rozlucim...vedla mna lezi ruzovy dennicek,ktory caka na svoju kresbicku a dekoracie. Tu u nas este vladne rano(psssst! vsetci tisko spia...) a tak ho idem 'uzitocne' vyuzit.

Pondelok

Pondelok asi nie je najlepsi nazov,ale v toto rano mi nic lepsie nepride na um. Naposledy som spominala,ze sa pokusim otvorit svoj internetovy obchodik a po dlhom odkladani som tak vcera konecne urobila. Je to stale troska zvlastne ,povedala by som dokonca,ze bolestive, akoby som sa odrazu ukazala vsetkym naha. Okamzite som dostala niekolko pozitivnych sprav a povzbudeni. Nesmierne ma potesili. Hoci viem,ze je to len zaciatok mojho 'osobneho' planu, ako podporu na ceste k dosiahnutiu jeho ciela, si nic bajecnejsie ani priat nemozem.
Nakolko som skoncila s kupovanim a planovanim svojho buduceho domova(haha, vsetko je uz v predstihu vybrane, objednane a ulozene ....),tak mam viac casu na umenie a pracu. Hmmm, dovolte sa mi opytat - stava sa vam aj vam,ze obcas konate veci a akoby ste to ani neboli vy, kto za tym vsetkym stoji? Akoby to bol film a vy len  idete podla scenara? Tak aj ja mam jeden taky scenar,podla ktoreho 'hram' svoju rolu. A zda sa ,ze ju hram dobre, lebo cosi, v co som nikdy neverila,ze niekedy mozem robit, sa premiena na skutocnost. Ak sa tak stane, nenecham si to pre seba a napisem o tom.

Nateraz sa  radsej vratim  k svojej tvorbe. Z neznamych dovodov som cez vikend usila hracku. Maleho zajaca. Kym som ho sila, mamina sedela na gauci za mnou a plietla . Odrazu z nicoho nic povedala,ze aj ona by chcela robit take veci. Je to asi bezvyznamna sprava. Pre kazdeho,len nie pre mna. Moja mamina ma na konte kominy svetrov a salov a pletenych ponoziek. A dalsie kominy vysivanych obruskov a zavesov a .....ona povie,ze by chcela 'take' robit ? Bol to pre mna kompliment.U nas doma ich vela nie je pocut. Mame sa vsetci 'radi' , len si to  drzime pre seba. Ak chcem teda vediet,ci sa niekomu doma moje veci pacia, musim sa na to priamo opytat. (mimochodom,ak sa uz niekoho opytate,ci sa mu nieco paci, aka je sanca,ze vam da zapornu odpoved, hlavne ak vie,ze ide o rucne robenu vec?)
Nateraz odidem. Rano sa pomaly konci a bola by hanba z neho este aspon co-to  nevyuzit. Prajem vsetkym krasny den a tym, ktori dnes budu zastavat svoju rolu namiesto seba prajem, aby sa im ich postava hrala velmi dobre.....

Sorry, no English today.

Ubehlo uz tolko dni od posledneho blogu. Vela veci sa udialo, ako kupa bytu, toho najkrajsieho, aky som dosial videla. Este vsak nie je moj. Par dni si nan musim pockat. Pride mi to neuveritelne, ze uz coskoro budem zaspavat vo svojom, ze uz budem mat miesto,kam sa budem moct stale vratit a volat ho domov. Hlavu mam ako melon, predstavujem si izby, ako vymalujem steny, ako ulozim nabytok ,ako si vsetko ozdobim tak,aby som sa vo svojom bytiku citila stastne a bezpecne.
Klamala by som vsak,ak by som tvrdila,ze vsetko je len uzasne. Vo vnutri mam stale zmatok,ale to by som nebola ja, keby bolo vsetko pokojne. Chyba mi cudzina...., nech to znie akokolvek zvlastne. Snazim sa priputat k domovu a hladam jeho kvality vo vsetkom,co ma obklopuje,no stale mam taky divny pocit...akoby mi jedna noha stala pevne na zemi a druha sa uz kamsi uberala....
Aj ked som v poslednych dnoch nemala vela casu na umenie, cosi som predsa len zhotovila. Par dennickov a dve babiky. Este nie su uplne ukoncene ,hlavne babka s tmavymi vlaskami potrebuje vylepsit...,ale ako zvyknem vraviet, je to vzdy lepsie nez nic. Navyse som zacala pracovat na svojom virtualnom obchodiku, len sa este troska bojim zacat.(Ja sa vzdy bojim.....) Hadam sa nezabudnem pochvalit, az tak urobim.

                                                 

Nateraz sa rozlucim.....idem este chvilku sit ,ktohovie,mozno este nieco zmajstrujem nez pojdem spat. A rozlucim sa s niecim,co som dnes pocula v istom nemenovanom filme, ktory mimochodom patri k tym najoblubenejsim mojej mladsej sestry:,,Robit to,co ta bavi, je len polovicka stastia.Ta druha a viac dolezita je, s kym to robis. '' Dobru noc ktokolvek to cita....

Happy New Year

 I have been kind of busy lately mostly because I moved to Slovakia. I am still not sure if I did the right step . As a result my mind cannot stop playing with the idea of going 'out' again. Sometimes I wish to have someone who could decide for me what would be the best thing to do.
Will I ever become sure about my life(what I should do and what I shouldn't?) ? I recently read in one magazine about why it is so hard for us to decide. It is because we have choices. Without a choice we would be happy with what we got. Ok, maybe we wouldn't be 'happy' -but  that isn't important. The point is that we would try to make it work. Having a choice means that we have to choose and we will never find out if the other way(which we didn't choose) wasn't a better one.
Anyway, I am trying to focus and look ahead with clear mind.

Because of Christmas and New Year , I have plenty of time to do so.
Plus, of course, I have plenty of time to make new diaries as well.  Here are few photos of my latest work.
Oh, I almost forgot to wish you all the best! I mean ALL THE BEST!