Rozpravka

Opat mi to chvilku trvalo, kym som zasadla za svoj ruzovy netbook, aby som co-to napisala. Dni sa kamsi nahlia, obcas nechapem, kde sa stratila streda ci stvrtok, bum a je tu piatok a znova vikend. Tento tyzden na seba nemozem byt pysna. Pracovala som na novom projekte, ako som si ho vedecky nazvala. Ale vysledok nie je to,co by som ocakavala. Vcera som sa vratila z isteho prosperujuceho podniku ,kde som sla so zamerom vyuzit svoje veci v sirsom predaji. Na ich profi pocitacoch ma odstrasil doslova tekvicovy vyzor mojich veci. Su naozaj tak oranzove? Ako som ich videla, tak som skrikla: ,,Nemate nahodou zle nastavene farby?'' a vtom som sa zhacila,lebo tuto vetu som uz raz pouzila- v Londyne. Tam som tiez nechapala, ako je mozne, ze to, co nenasnima moj fotak, co nevidim ani na obrazovke mojho pocitaca, ma vskutku vyzerat prave tak,ako to vidia oni na ich profesionalnych pocitacoch a co nasledne vychadza z aj ich profesionalnych tlaciarni. Doteraz to nechapem.
Hm, prikladam foto z mojho vcerajsieho fotenia:

Oranzove? Pribeh uz k tomu mam, bude tak troska primitivny, jednoduchy..,ale na tu malu izbietku, aku som k nemu zhotovila, je presne akurat. Ak pojde vsetko ako ma, tak sa dnes ku foteniu vratim. Ideme sice na rodinne nakupy;), potom hra milovany Potter a som pozvana do cajovne,  ..... ved nejako bude. Inac, ak spominam tu cajovnu, tak coskoro z nej prinesiem par fotiek. Jej majitelia byvaju v rovnakom panelaku ako ja a s ich povolenim si cajovnu smiem nafotit. Bola by skoda neurobit tak. Nemohla som uverit vlastnym ociam, ked som do nej po prvykrat vosla. Pripominala mi podnik z New Yorku, do ktoreho sme obcas zasli. Volal sa Living Room a podobne ako tento podnik,aj v tejto utulnej cajovni sa organizuju akcie ako party v kostymoch. Necudo, jej majitelia su odchovanci Irska, kde si na toto ich 'cajove zivobytie' zarobili. No a podobne ako spominana Newyorska obyvacka, aj u nich sa budu konat umelecke akcie, vernizase a stretka. Tesim sa a slubujem,ze budem informovat, ked sa nieco zaujimave udeje. Je to obrovske plus pre nase male mesto, v ktorom sa toho zas az  tak  vela neudeje. I ja rozmyslam, ze cosi v umeleckom style zorganizujem...,ale nechcem predbehovat.

Nateraz by som sa beztak mala sustredit na svoju pracu. Akurat dnes som dokoncila mini diarik pre istu slecnu. Prikladam foto:

Je to najmensi obal ,aky som dosial usila. Je vskutku roztomily. Uf, samochvala smrdi....., ale verte mi, ak to niekto -hocikto niekde cita, som na seba prisna. Nevravim,ze som do tohto diarika zamilovana, lebo i to sa mi stava, ale ....je rozkosny. Pozeram, ze uz sa mi vybija baterka na mojom mini pc,co je skvely dovod na skoncenie. Drzte mi prsty prosim, nech sa mi dnesne fotenie vydari i spominany pribeh..... Budem informovat a prinesiem i slubene fotky. Nateraz sa lucim a i v mene mojej sladkej spinkajucej Holly sa lucim.(ps: vcera na vylete som ju nechala behat bez voditka,po prvykrat. Neverila som, ako pocuvala na moj hlas. Ibaze...., ako odbehla do lesa a ja som ju zavolala, zlatunka sa rozbehla tak rychlo, ze zoskocila z brieska v plnej rychlosti a dopadla na svoj dlhy chrbatik. Nastastie sa v mojom naruci otrepala a o chvilku znova cupitala dole chodnikom za jej kamoskou Beky, ale stale ju po ocku sledujem, ci..... Ved viete. Pre istotu. )

S laskou, Bobek.