Zvykam si

Dni tak rychlo bezia, az mi to pride neuveritelne. Veci sa menia zo dna na den  a predsa sa tak vela v mojom zivote nezmenilo. Verejne sa priznavam, ze po adopcii psika ma chytila panika. Divala som sa na Holly a bala sa viac nez som sa dokazala tesit. Naplnil ma pocit uzkosti, dookola som si opakovala ''A co teraz? Co ak ochories?Kto s nou pojde von vyvencit? Co ak nebudes moct zadovazit dostatok penazi pre zivot? Co urobis potom? Das ju prec,ked budes musiet ist do zahranicia?'' Este stale vo mne ostali tieto otazky,ale uz nekricia, len su tam - kdesi dnu a cakaju,kedy budu moct znova vrieskat. Akosi som sa prinutila upokojit a povedat si,ze ak odidem, tak budem zodpovedna a mala pojde so mnou. Ak budem chora, budem niekomu platit, aby ten cas zil so mnou. A aha, uz sa aj nasiel clovek, moja draha sesternica, ked len tak zasvitorila: ,,Ved ja ostanem a pomozem. Ak nebudem mat pracu, ja rada ostanem.''
Strach zo zodpovednosti nie je jedine, co ma v poslednej dobe trapilo. Niekto, kto mal byt radsej zabudnuty, sa znova objavil v mojom zivote a rozhadzal tam kompletne vsetko. Ale uz sa upratuje a lesti vsetko vo vnutri . A najkrajsie na tom je, ze vdaka umeniu to ide. Dokazom vsetkeho chaotickeho je dennicek, ktory som vcera sila takmer cely den! Nazvala som ho ''Lasku si nosi v brusku''. Velmi sa mi paci tato veta. Podla mna laska nie je v srdci ale v brusku. Neviem ako ju citia ostatni, ale ja ju mam tam. Vzdy sa ozve po svojom,ci bolestami ci steklenim. Akosi mi vcera neslo fotenie a podla mna  najkrajsi dennicek vysiel na fotkach troska fadne. Ved aha, tu je:

Ale nemozem sa stazovat. Zda sa ,ze mnohym ludom sa moje dielka pacia. Dnes skocim ku nam do papiernictva. Hoci som zistila,ze ceny su tam omnoho vyssie ako v inych predajniach, nemam velmi na vyber. Este mam jednu nedokoncenu babiku, ktoru by som hadam aj mohla dnes 'zbuchat'. Nebude ziadna kocka. Jej tvar je skor karikaturna, preto neocakavam,ze sa bude niekomu pacit. No nemozem inac ako sa pochvalit,ze Isidora, ktoru som sa rozhodla zasvatit poezii , sa uz predala. Podla slov jej buducej majitelky, sa o jej buducnost bat nemusim. Pojde k niekomu, kto si babiky zbiera a taki ludia sa o ne vedia postarat. I tu uz pomaly stracam svoj ustrachany pocit, ze s kazdou babikou stracam nieco mne vzacne. Pamatam si ake to bolo pre mna tazke predat alebo darovat babiku.... Haha, stare casy! No a tu je Isidora:

Prv, nez sa na dnes rozlucim ( so slubom, ze sa sem budem znova vracat tak casto ako som sa zvykla) , by som rada podakovala Lucy Hudec. Vcera mi od nej dosiel balicek a nesmierne ma potesil. Niektore kusky latok su fantasticke a urcite ich aj dnes vyuzijem! Najkrajsie na tom je, ze ja som ten balicek neziadala. Prisiel sam, len tak . Drzala som tu obalku s peknym rucnym pismom cestou z posty, no vydrzala som len po lucku, kam chodi Holly na hmhmhm. Tam som nevydrzala a balicek otvorila. Okrem ineho som tam nasla odkaz, ze nech z toho vzniknu zazraky nevidane. Divne, ake to je, ale to sa mi na celom balicku pacilo najviac. Tie linie bieleho pera na odtrhnutom kusku kartona. Pozdravujem teda Lucy a prajem jej presne to iste. Aby spod jej prstov dnes i v ostane dni, vysli len zazraky nevidane. Hm, vlastne, myslim,ze to prajem kazdemu! Tak nech mame vsetci krasny den!