Vianocny cas.....

Vianoce sa u mna tento rok zacali predcasne,ked som si v schranke nasla zlty papierik .Vecer na poste som si potom vyzdvihla balicek. Necakala som ho. Necakala som nic, co v nom bolo a o to mal  pre mna vyssiu hodnotu. Nasla som v nom flasu domaceho medu, takeho jemneho, aky som este nejedla.

 Boli v nom  i susene figy, v papierovej obalke par zaujimavych nastrihanych papierikov , v sacocku zopar veselych gombikov - to pre pripad,ze by sa niekedy mozno zisli , v ruzovej krabicke v zivici zaliaty privesok  anjela a mala brosnicka pre mna.

Tazko si viem predstavit krajsi zaciatok. Po par rokoch v zahranici, kde som si odkrutila i Vianoce bez stromceka, darcekov a rodiny, ked som v samej sebe Vianoce radsej zavrhla a tvarila sa,ze tento rok proste nie su ,aby som sa uchranila pred smutkom, som si tohtorocne Vianoce  vychutnala a stale si ich vychutnavam ako sa len da. Moj bytik sa ligoce ozdobami, mam ich vsade - este aj v kupelni a na zachode!

Niektore so mnou pricestovali z mojich ciest a schovavaju v sebe vela spomienok, ine su nove a spomienky si prave tvoria.

Ako ten anjelik so srdcom v rukach, ktoreho som dostala od maminy pod stromcek. Teraz sa hrdo vypina na policke vedla nocnej lampy a  hrajucej sklenenej guli a sudiac podla jeho sirokeho usmevu, je mu tam dobre.

Vianoce sa spajaju aj s tradicnym  vianocnym jedlom a sladkymi kolacmi. U nas doma sa vzdy vela vypekalo, ale boli sme skor zovreta-taka sukromna rodinka. Ak si dobre pamatam bol to len tradicny 'belus',ktory sme obcas  dostali od starych rodicov ,inac sme si jedlo 'nevymienali'. Ked starka po maminej strane ochorela, niesli sme jej nase kolaciky,ale to nebolo to, co som zazila teraz. Az tieto Vianoce mi   ukazali, co to znamena podelit sa s domacimi pochutkami v pravom slova zmysle.Ani som sa nenazdala a na balkone mi tronila krabica plna sladkych kolacov od vymyslu sveta.A tak som piekla a piekla a balila aj ja.

 I vianocnych balickov bolo tohto roka pozehnane. Priznavam, troska som sa v nich stratila. Utekala mi prava pointa Vianoc a v hlave som si dookola zapinala kalkulacku,aby som nebodaj niekoho neobdarovala mensim darcekom. Hanbim sa za to, lebo Vianoce nie su o tom. Nie som silno veriaca a Vianoce skor vnimam ako cas na obdaruvanie bliznych nez ako oslavu narodenia Jezisa. No ked som od priatela a od maminy dostala tolko darcekov,ze sa to spocitat nedalo, ostala som zaskocena a vecer som v posteli nedokazala usnut. Dookola som sa pytala,ze preco mi toho tolko nakupili. Ze ved stacilo len toto alebo mozno len hento.... Citila som sa zle,ze som nekupila viac. Ze som tu hlupu kriklavu tasku radsej nevlozila do kosika, ze som nehladala este nejaky sveter navyse.... Zaspala som len pri predstave ,ze po Vianociach dokupim.... Ale rata sa to???

K pravej atmosfere Vianoc ma vratili  knihy. U nas sa traduje, ze pod stromcekom kniha chybat nesmie. Ako dieta som milovala ,ked som sa den po Vianociach zobudila ako prva, vonku bola este tma a ja som sa skrcila v kresle vedla stromceka, zapalila na nom sviecky a citala som.  Na fotke,ktoru tu prikladam  su dve knihy ,ktore ma tieto Vianoce  sprevadzali ,ale len jedna z nich bola darcekom. Odo mna mne - Balada o srdci. Neodolala som a nelutujem. Dakujem Petre Hilbert za tento skvost. Citala som si ju septom a na tu chvilu vsetko v nej ozilo...

Tak take boli moje Vianoce. Prve v novom byte, prve pre moju Holly( tie minule asi stravila niekde vonku ,este pri mamine) ... Pod stromcekom si nasla zeleneho gumeneho draka a z toho jedineho darceka sa tesila ako male dieta! Teraz spinka vo svojej latkovej bude , stocena do klbka. Stromcek blika, aj ked je den... ved uz zajtra tie svetielka nebudu mat svoje caro. A ja som sama, lebo priatel pracuje. O chvilu si pojdem dat zemiakovy salat,hoci ho mam prisne zakazany od lekara,ale ved su Vianoce... a tak sa s laskou lucim a zelam vsetkym len a len STASTNE a VESELE!!!

Cink- cink- cink.....