Po dlhej dobe : December

Po dlhej dobe tu je znova december.Ani sa mi nechce verit, ze uz to bude rok,co som doma na Slovensku. Vratila som sa  presne 23.decembra,takze mi este ostava par dni. Cas tak rychlo bezi, ze sa ani nenazdam a  z pondelka je  piatok. Priala by som si ,aby som pracovala rychlejsie a poctivejsie. Naivne verim,ze vsetky baby, ktore sa ako ja zivia handmade tvorbou, makaju cele dni bez prestavky. Ak sa clovek na to  pozrie  z druhej strany,ze  kolko ako slobodni umelci musime odvadzat statu, tak nam ine ani neostava. Zial. Aj preto si zelam,aby sa mi konecne podarilo najst system, ktoreho by som sa drzala a podla ktoreho by som tvorila. No pravda je, ze moje dni su chaoticke. Tu stihnem viac, tu zas menej. Malokedy dokoncim veci tak,aby som bola spokojna. Lahko sa je nechat odlakat:). Ale aby som zase neznela ako lenivec, co to som predsa len spravila. I teraz vedla mna lezi rozrobene telicko velkej babiky.Ak sa mi podari, este dnes by som ho chcela dokoncit, aby som ho zajtra mohla zacat obliekat. Tak ma este cakaju malicke babiky,myslim,ze su len dve - objednavky k vianociam ,jeden dennicek a dva obrovske fotoalbumy, ktore si odsuvam zo dna na den,lebo sa do nich bojim pustit. Este som nesila obal na tak velky format , co vo mne vyvolava patricny respekt . Aby som si veci troska spestrila, lebo patrim k tym, ktori radsej tvoria ak k tomu nie su donuteni, tak som si tento vikend zhotovila 5 detskych dusi. Dlho som vahala, ci ich vobec mam priniest na svetlo, ale co mozem stratit? Niekedy som totizto chcela o nich napisat pribeh a aj som pisala, len nedopisala. Typicke....:). Dolezite vsak je,ze ma neopustili. Bzucia mi okolo usi , chcu ist von. Tak som si z nich 5 odchytila a dala im podobu. Este nie su kompletne hotove, male detaily dokazu urobit velke zmeny...., na ne si vsak budu musiet pockat do zajtra. Privstanem si, aby som ich urobila. Tesim sa. A tesim sa aj tomu,ze sa tesim. Lebo mavam dni, kedy ma praca netesi. Kedy sa k nej nutim. Vtedy sa tazko tvori. Bola by som rada,keby ti tam hore respektovali, ze tvorit sa naozaj neda vzdy a mozno troska pozmenili zakony nam- ako nas mnohi nazyvaju- bohemom. Ale dost bolo reci. O politike ani nema zmysel pisat. Kdesi hlboko v sebe verim,ze jedneho dna sa to zmeni. Ze niekto, kto ma odvahu bojovat , sa za nas postavi. Uprimne si myslim,ze vdaka Sashe sa co-to mozno zmeni. Hlavne, ak si stat uvedomi, ake skvele by bolo, keby sa veci vyrabali a predavali na Slovensku - teda, keby sa mnohe nemuselo dovazat a keby aj zisky z predaja ostavali doma. Nehovoriac o tom, ze mnohi ludia by mali pracu a to taku, ktora by ich navyse aj bavila. Oh, dufam, dufam, dufam. Lebo pevne verim,ze by to bolo pre nase Slovensko osozne;).

Ale uz naozaj ani slovo o politike!!!

 Prikladam radsej k tomuto blogu zopar fotiek babik,aby som ho ozivila a aby som vam ukazala, co mi v poslednych dnoch 'kradlo'cas. Hned tuto je fotka oslavujucej rodinky. Dve dcery sice nevidno, ale to hadam nevadi, hlavne, ze je na nej oslavenec a jeho milovana polovicka. Bola to objednavka na dlho..., hlavne nabytok ma potrapil. Teraz dufam,ze vsetko drzi ako ma a ze sa z celej babikovskej rodiny oslavenec nadalej tesi.

Toto je dalsia objednavka pre specialne dievca, s ktorym som si okrem zopar mojich babik vymenila aj niekolko emailov. Poznate ten pocit, ze niekoho poznate aj ked ho v skutocnosti vobec nepoznate? Pri tejto slecne ho mam. Bolo mi preto potesenim zhotovit jej Clementine - hrdinku z jej oblubeneho filmu.

Audry je jedna z velkych babik.Rastla mi pod rukami rovnako rychlo ako rychlo odo mna odisla. Ani som si na jej smutnu tvaricku nestihla privyknut a bola fuc. Ale je v dobrych rukach, to na 100%viem.

Majka u mna este byva. Stoji na policke  a obzera si moje knihy. Je tisko ako muska a keby som o nej teraz nepisala, ani by som nevedela,ze ju este mam. Hm, tak ci onak, zajtra odchadza. Este som jej to ani nestihla povedat. Potesi sa ?

V poslednej dobe som sa zamilovala do malych babik. Nie do ich vzhladu, ale do tvorby, z ktorej vznikaju. Tato namornicka je ukazkou toho, co vznikne, ked sa spoji ziadane s radostou z tvorby.

Aj mala Palculienka je toho dokazom. Pravda je,ze si istu dobu nevedela najst majitelku, ale to nevadi. To cakanie stalo za to, lebo tam, kde teraz je, nie je ani nahodou jedinou na drotenych nozickach stojacou babikou.

Viem, je to len mala ukazka z toho, co v dielnicke u Bobeka vzniklo. Viac je toho na Sashe. No na dnes to staci. Ja slubujem ,ze sa pokusim pisat viac a castejsie. Ibaze ked ten cas fakt tak rychlo leti.......

S laskou, Vas Bobek!