V novom roku...

Hovori sa,ze jak na novy rok,tak po cely rok. Mam 31 rokov, no neviem potvrdit,  ci je to tak. Beztak dufam,ze to ani nahodou nie je pravda,lebo ten moj rok nezacal najlepsie. Viete ako sa tiez vravi,ze zdravie je to najdolezitejsie,co mame? Tak za tento vyrok dam ruku do ohna .Smutne je,ze prave zdravie nam(cim myslim moju rodinu)zacalo zaciatkom roka pretekat pomedzi prsty. Bala som sa a stale sa bojim,ako 'vsetko' dopadne. Odrazu sa mi zdaju vsetky moje osobne aj zdravotne problemy malicherne v porovnani s tym...,o com nemozem  a ani nechcem pisat. Napokon, tiez sa vravi,ze vsetko zle je na nieco dobre. Zatial iba smatram rukami a hladam nieco pozitivne vsade  kam idem, kam sa pozriem- hladam ho v strach nahanajucich informaciach na nete, v marhulovo natretej nemocnicnej izbe, v tvarach rodicov ,zdravotnych sestier i  lekarov a napokon aj v tej svojej. Usmievam sa, lebo verim,ze zle veci sa usmevu vyhybaju. A tvorim, lebo musim. Najradsej by som vsetko odlozila bokom,ale nemozem. Najom za byt, dan za psika,uhradit provizie, uctovnicka........vsetko sa kopi a nepocka. A mozno je to tak lepsie,lebo ked ruky robia, zamestnaju aj hlavu. Cas leti a ja sa modlim, za seba a ani neviem komu, aby som najblizsie, az budem pisat blog,mala iba same dobre spravy.

Na zaver posuniem bokom strach,aby som vniesla trocha farieb medzi pismenka. Od vianoc som toho vela nevytvorila, ale nieco predsa len. Medzi inym aj Viviene a Tamiene. Su to sestry a hoci su velmi odlisne, zdielaju rovnaky sen- o tanci v nasuchorenych suknickach, o baletnych topankach, o potlesku a uspechu . Netusila som ,ake budu, az budu. Nikdy to neviem, ked tvorim babiky. Z hliny sa vykluje hlavicka, z drotu telicko a ja iba pridavam,co sa pyta. Odrazu je babika na svete. Divam sa na nu a ona mi o sebe vsetko povie....

Napriklad to,ze rada tancuje. Ze ma rada obdiv a slavu. Ze si veri, lebo bez dovery to nejde. Ze je zo sestier ta starsia a mozno aj preto odvaznejsia. Ze ju len tak hocico neurazi, nezlomi,lebo sa vie smiat a to i na sebe samej.

Je presvedciva, poviem vam. Navyse prezradim,ze sa vie pritazlivo koketne smiat ocami. Zvadza kazdeho, kto k nam pride;).

Tamiene je mladsia a ...ina. Asi preto,ze sa rodila v nemocnici . Nemocnicny vzduch, nekonecne dlhe minuty , zvuk krokov po dlhych chodbach....,kto by sa usmieval?

Ale za to nie je zla.Och to nie! Je az privelmi mila a pre druheho by spravila cokolvek. Len si neveri....hlada pomocnu ruku na splnenie svojich snov vsade,len nie v sebe . Teraz stoji na stole vedla svojej sestry a hoci si kazda hladi inym smerom,hadam sa jedna od druhej cosi naucia.A mozno by Tamiene stacila jedna detska dusicka...,

ake som zacala v poslednej dobe vyrabat. Kedysi davno to mal byt 'roman' a detskej dusicke menom Braska. Ale o tom psssst, lebo ktohovie, mozno ten Braskin pribeh raz napisem.

Moja posledna detska dusicka ....

.....a jedna z prvych detskych dusiciek.

Nuz a tito dvaja su dalsim  surodeneckym parom v mojej zbierke babik, a zaroven poslednym vytvorom, ktory do dnesneho blogu pridavam. Vytvoreni boli na zelanie a uz par dni nie su pri mne,ale vo svojom novom domove. Trvalo dlho,kym prisli na svet. Velmi sa im nechcelo. Asi tak,ako sa ani mne teraz  nechce vytiahnut z pruteneho kosika krabicku s hlinou a pracovat.  Nie,nie preto,ze by som bola leniva. Ale preto,ze by som si najradsej obliekla vetrovku,obula cizmy a vybrala sa tam, na koniec mesta, kde som uz dnes bola,aby som robila spolocnost niekomu, koho mam velmi rada. Len cas na rohu mojho monitora mi vravi,ze som blazon.  Ze uz je neskoro, ze uz nikam nemam ist. Ze sa to nepatri,ze aj zajtra je den . Vravim mu:,,Ale ved ja vieeeeem...,ja len....tak teda aspon zavolam.''

A s vami sa rozlucim v nadeji, ze na vasom zaciatku noveho roka by ste nic, ale ze vobec nic nemenili,ani keby ste mohli.

.........