Na krátky moment som zaváhala, či nemám vytvoriť nový blog ,ale čert to ber..ostávam verná svojmu starému Bobekovi :).
Takže už som tu- v UK. V Torquay, aby som bola presná. Krútim hlavou nad tým, koľko sa toho udialo v posledné dni ....balenie, sťahovanie, predaj môjho milovaného bytu, predaj domčeka, v ktorom sme plánovali otvoriť obchodík...pokus o predaj auta a tona papierovačiek navyše ako čerešnička na torte. Občas som nevedela, kde mi hlava stojí. Nič u nás viac nemalo svoje miesto. A tak sa stalo , že v tom chaose nám pasy odišli v sťahováckom aute, ktoré našťastie bolo ešte stále na území Slovenska, aby sa mohlo vrátiť. Let bol fajn,hoci sme sedeli na slnečnej strane a dve hodiny sme sa potili pripútaní k sedačke . Jorik mal všetkého po hodine dosť a tak sme si druhú hodinu doslova odtrpeli. No v porovnaní s ostatnými deťmi sa Jorik držal na jednotku. Príchod sem bol skôr desivý, keďže tu bolo všetko rozhádzané a špinavé a páchnuce starobou. Náš nový dom je krásny,ale starý. Je to cítiť vo vzduchu. Občas si prajem, aby môj nos nebol taký citlivý....Môj manžel nič necíti. Prvú noc sme strávili s Jorikom stočení do klbka na jednej časti gauča, jeho druhá časť nocovala vonku, lebo sa nezmestila cez dvere dnu(už ale tróni v obývačke, napokon sa dnu dostala cez okno). Hneď na druhý deň som sa pustila do upratovania a triedenia a nezastavila som sa, dokiaľ neboli veci potriedené a na mieste. Ostali už len moje pracovné veci ,lebo nemám skriňu, do ktorej by som ich dala(až teraz si uvedomujem hodnotu našej vstavanej skrine na chodbe:). Nuž ale, ak mám byť úprimná, najskôr sa musím rozhodnúť, ktorým smerom sa pohnem. Som si istá , že tu chcem predávať svoje dielka..ale? Mám háčkovať, robiť náhrdelníky, čelenky...predávať pohľadnice ,tričká s potlačou alebo sa vrátiť k bábikám? Našťastie tu mám časopisy, ktoré ma inšpirujú a ja denne strávim aspoň sladkých 5minút obzeraním si ich na pultoch obchodov. Stoja rôzne od 4,99 po 9,99....asi chápete, že škoda preškoda, no nemôžem mať všetky.
Nateraz som si kúpila Mollie makes, má niekoľko vydaní..pre dom, na Vianoce....nateraz som si vybrala ten podobný našej Mollie tvorí(čo vravíte na náhrdelník? podľa mňa je úžasný!).
Ešte som tu toho veľa nevidela,hoci už tomu bude týždeň, čo som tu. Mrzí ma troška, že som ešte nenašla kníhkupectvo, no už som stihla zablúdiť do knižnice. Pani za pultom zhodnotila moju angličtinu ako biednu a výber kníh mi radšej opísala používaním prstov na ruke:). Povolili mi vziať si 4 na seba a 4 na Jorika. Využila som to a odniesla si domov 8kníh. Všetko detské s ilustráciami , z ktorých mrazí! Hľa:
Odporúčam najmä Olivera. Poteší každého, kto rád číta knihy....lebo takmer každý knihomoľ je introvert a ako takí sme troška iní. Uzavretí vo svojom svete. Oliver má svoj vlastný svet , hraje sa v ňom sám, až dokiaľ nenájde jemu podobnú priateľku , ktorá je tiež introvert a teda iná . Všetko doplnené krásnymi ilustráciami.
A čo sa týka tých mojich, konečne som po dlhých mesiasoch chytila ceruzu do ruky . Nič slávne...drevená ruka. Ale nechcem sa vzdať...Niečo musím vymyslieť, aby som mohla aj ja prispievať do rodinného rozpočtu.
Predvčerom som v centre mesta natrafila na detské centrum, kde môžem nechať za istý poplatok dieťa vybehať sa a pohrať s ostatnými deťmi, zatiaľ čo ja si odbehnem nakúpiť alebo tam jednoducho pri ňom ostanem. Pohrávam sa s myšlienkou, že až bude najbližsie môj manžel robiť počas dňa, tak tam zabehnem aj so skicárom a kým sa bude Jorik socializovať a učiť po anglicky, ja budem pracovať.
Dám vedieť,či som na to nabrala odvahu :)
Cink cink cink
No comments:
Post a Comment