BOBEK IN UK (zápis 2)

 Vonku je tuším metelica. Vietor plieska do nášho prenajatého domu zo všetkých strán ,občas neverím, že to prežije. Stále je to však nič oproti včerajšej noci, keď sa náhle začali domom šíriť zvuky pripomínajúce vŕzganie hojdacieho kresla po drevenej podlahe. Najskôr pomaly, potom rýchlo a nahlas. Snažila som sa presvedčiť svoje vyplašené ja, že to budú susedia,ale s Jorikom sediacim na dlážke so zrakom upätým na povalu a psom brechajúcim na všetky svetové strany to proste nešlo. A toto sa musí stať akurát vtedy, keď som prvú noc sama doma,lebo manžel odišiel na nočnú. Neskôr sa k hojdaniu kresla pridali kroky a napokon čosi ako plač a to som si už zapchávala uši ...Všetky napozerané horory vo mne ožili a mala som čo robiť, aby som sa nezbalila a nezačala sa s dieťaťom túlať po meste. Našťastie všetko pominulo asi okolo  22hodine buchnutím dverí u suseda..takže to bol predsa len sused...no prosím, prosím, ďalšiu takú noc si neželám!

Jorik bol navyše veľmi nepokojný..viem, idú mu zúbky. Naivne som dúfala v silu ibuprofénu, ktorý som mu dala...ale ani ten ma nezachránil a aspoň 9krát som ho musela kojiť. To dnes bude deň!

Ani neviem, či sa v tom vetre a daždi niekam pustíme....hoci ja by som rada. Za pána neviem nájsť svoj milovaný super veľký háčik na háčkovanie. A to som si včera kúpila parádnu vlnu , hľa:

Pri potulkách po obchodoch som si urobila malý prieskum a z toho mála, čo som našla, som kúpila to cenovo najvýhodnejšie a podľa mňa najkrajšie.Cítim sa troška stiesnene ,keď nakupujem.Rada by som kúpila aj to aj hento, ale najskôr musím niečo zarobiť a až potom môžem míňať.....

Ešte dobre, že v knižnici nič nepýtajú a tak som Vám z nej priniesla ďalší klenot ako dôkaz, že v jednoduchosti je krása ...

 

Knižočku ešte nemám prečítanú,ale už teraz ju milujem.

Myslím, že sa manžel vrátil z práce. Idem ho pozdraviť a Vám zacinkám ..

 

Cinkylinky BOM BOM BOM !