BOBEK IN UK (zápis 5)

 Prší a prší . Nemá to konca. K tomu silný vietor, občas ani dáždnik nepomôže. Jorikova nádcha sa nezlepšila, ba pridal sa k tomu aj kašeľ a tak sme sa rozhodli nechať ho doma celý deň. Noc žiadna sláva. Hádam už dnes bude lepšie.

Manžel robí celý deň, aj zajtra.....je mi z toho trocha smutno. Vždy mi je. Rada by som šla do knižnice alebo hocikam niekam.....aby nám ubehol čas, no najskôr budeme musieť ostať znova doma:(. Nuž teda, ak musíme, tak musíme....hádam sa mi podarí aspoň niečo nakresliť... možno dokončiť denníky. Júúú, to by bolo super.

A ...aby som nezabudla...ako som včera spomínala, zadarilo sa. Manžel bejbysitoval a ja som mala ...hm, ani neviem koľko hodín času, aby som vybehla do mesta a šup šup späť. Bolo to úžasné! Vedela som, že Jorik je napapaný, že bude teraz aspoň dve hodinky spinkať a tak som necítila nijaké výčitky....ba práve naopak- cítila som sa voľná a slobodná a verejne priznávam, že občas som sa doslova stratila v tej voľnosti rúk, keď nemuseli pred sebou tlačiť kočiar a mohla som sa prechádzať pomedzi police s tovarom, ktoré by boli obrovským NO-NO pre môjho aktívneho syna.

Čosi to však všetko stálo, ale uf, konečne....zaslúžené za to všetko, čím som si posledné dni prešla. Hodnotiac peniazmi, koľko si vlastne zaslúži žena za starostlivosť denno-dennú o dieťa a stratu svojej slobody ? Asi ma niektoré maminy ukameňujú...ale žiaľ patrím k tým, ktoré ešte stále počujú svoje staré ja ako volá a bojuje o svoje práva. Tak moje staré ja, tu to máš, pár darčekov ako náplasť, možno ti pomôžu ľahšie si zvyknúť a vytvoriť nové Ja , také, aby bolo spokojné kompletne v novej role maminy.

 

Nedalo sa odolať, pomáda  a mini peňaženka ako ináč, s líškou:).

Náramne sa hodí k svetríku a tričku zo sekáča:). Troška nostalgie , troška súčasnosti.

 

 

Nové pyžamové nohavice:)

 

....s nádhernou potlačou!

 

Mini knižôčky pre Marcelu, lebo nikdy nie je skoro na darčeky:). (sekáč moji drahí..)

 

 

 

A vintige skicár s úžasnými žltkastými stranami!

Kúpila som si aj tepláky a rifle v sekáči, ale sú fádne pre fotky. Tak tie si nechám súkromne pre seba:). Viete, plánovala som kúpiť si šaty....najlepšie nejaké vintage...ba som aj našla obchod s takým tovarom, ale oči sa mi prekrútili, keď som zbadala cenu. Chcela som byť ženskejšia ,preto som aj v sekáčoch snorila  po šatách, dúfajúc, že nájdem niečo cenovo dostupnejšie  , ale nič :(...podarilo sa mi však nájsť úžasnú blúzku s kolibríkmi...tyrkysová na bielom....ako obláčik a moja veľkosť! No ako som si ju obliekla, musela som sa začať smiať. To som nebola ja. Možno by som takou chcela byť,ale definitívne nie som:). Tepláky ma ženskejšou neurobia, ale pravda je, že sa mi v nich bude pohodlne kočíkovať, ak niekedy ešte prestane pršať:).

Uf, je takmer osem! Čoskoro k nám príde majiteľ domu opraviť čo-to pokazené. Idem dať riady do poriadku a najmä, dať sa sama troška dokopy. Lúčim sa teda s vami a želám vám krásny bezdaždivý deň.

 

 

 

CINK CINK CINK !