BOBEK IN UK (zápis 6)

 

Napokon sa mi včera nepodarilo kresliť ako som tajne ráno dúfala :(. Zato som ale  dokončila denníček  a myslím, že sa vydaril.

 

 

 

 

A naučila som sa používať rúru na pečenie, čo tu máme a keď dnes zvýši čas, upečiem mrkvovú tortu. Nijaké plány si však nedávam. Včera sa mi rozplynuli medzi naháňaním Jorika s lyžicou v ruke,aby som do neho dostala nejakú tú medecínku a bojovaním s ním , keď som sa mu pokúšala vysávačom odsať stekajúce soplíky. Uf, neviem ako iné deti, ale Jorik bojuje ako život, keď vidí, že mu chcem odsať nahromadené nosné zásoby. Desia ho aj nosné kvapky:(. Boj, boj,boj....

Ani neviem, či dnes pôjdeme do mesta. Včera sme si napokon vyšli. Ale počasie ma dohnalo k skorému návratu. Neviem čím to je, ale keď tu prší, tak zmoknem tak či tak. Či mám dáždnik alebo pršiplášť, všetko jedno. A tak som včera do päť minút skončila s nielen mokrými nohavicami, topánkami a bundou, ale aj gaťami!!! Bez srandy! Ako to bolo na mne mokré a ťažké, bála som sa, že mi to spadne:). Ale nespadlo našťastie a došla som takto premočená až domov aj bez toho, aby som ukázala svoju holý riť:) . Nuž ale, oveľa väčšia sprcha ma čakala neskôr, od môjho muža. S jeho robotou to vyzerá neisto. Bude sa prepúšťať. Kde som to počula naposledy? Aha, doma v rodných Krompachoch a desilo ma to rovnako, lebo som odrazu viac než inokedy, videla svoje mesto ako hladovú dolinu.

Ale tvárime sa statočne. Nikto z nás nečakal, že to tu bude na začiatku ľahké. Čakali sme problémy. Sme pripravení bojovať. A navyše prezradím, že ma manžel včera aj nečakane prekvapil,keď vyhlásil, že v najhoršom zoberie večerné šichty v reštike a počas dňa budeme makať na mojich veciach. To jest oznámenia, pohľadnice,tričká....veď ktohovie, čo z toho vzíde a možno budeme mať úspech. Trebalo by k tomu urobiť aj menší "investment" ako laserová tlačiareň ....možno neskôr thermo printer a možno aj buttonkovač...ale nechcem sa rozbehnúť v snívaní. Nesmiem zabudnúť ,že toto je plán ,až budeme ako manžel povedal v "najhoršom". Usmievam sa popritom popod fúzy, lebo som si znenazdajky spomenula na Lucy Hudec a jej Richarda, ako im to s tým tetovaním po strate práce ide. Niekedy možno to v najhoršom nie je vôbec najhoršie riešenie.....

 

CINKYLINKY BOM!