BOBEK IN UK (zápis 3)

Myslím, že nadišiel čas pre Jorika, aby spal sám. Netušila som, že príde tak rýchlo...,ale akokoľvek veľmi ho milujem a zbožňujem , zdá sa, že spanie v jednej posteli nerobí dobre ani jednému z nás. Asi sa z poschodia znesie dole postieľka po predchádzajúcich majiteľoch , hoci nemám ani potuchy,kde ju strčíme. Asi natiahneme laná a budeme sa po  nich spúšťať....ináč to nevidím:).

No i napriek ďalšej prebdenej noci som si ráno privstala a už mám upratané, zacvičené a hneď ako dopíšem tento blog, pustím sa do práce. Háčik som nenašla, dokonca ani v obchode - poznám zatiaľ iba jeden , kde predávajú nite a stuhy a gombíky a vôbec všetko, čo sa raz môže zísť a tak som vlny dala bokom a  pustila sa do šitia obalu na denník.

 

 

Ešte však nie som napevno rozhodnutá, či ho budem zdobiť nažehľovačkou alebo originál ilustráciou. No až ho dokončím, určite ho odfotím.

...

Dnes je konečne pokojný deň. Už včera bolo poobede troška lepšie, takže sme sa s Jorikom vybrali do mesta. Ocino spal po nočnej a vlastne sme ho celý deň takmer vôbec nemali pri sebe. Myslím, že nemám rada jeho pracovný rozvrh, ale nič s tým nenarobím:(. A tak sa snažím vymýšľať program klasicky pre Jorika a pre mňa, aby sme sa nezbláznili v dome. Jorik mi včera cestou do mesta zaspal v kočiari a keďže lialo ako z krhle, ostala som zaseknutá vo WHS. Našla som tam tento klenot a oh, ja viem...odpusť mi drahý, koľko míňam,ale nemohla som odolať :

 

 

Je to letné vydanie, čomu troška nerozumiem....lebo veď už je dávno jeseň. Leda ak to po dvoch vydaniach vzdali(ide totiž o nový časopis), čo by bola nehorázna škoda.

 

 

Listujem v ňom dookola a vždy je v ňom čo objavovať. Články sú neskutočne inšpirujúce....dodávajú mi nádej, že handmade tvorbou sa tu dá živiť. Dívajú sa na výšivku v novom uhle, sviežom, novom, lákavom....Prekračujú sa hranice klasického vyšívania a občas proste padá sánka nad tvorivými nápadmi . Prosím, vrelo odporúčam!!! Viac, než vrelo, hoc by ste sa výšivke ako takej nechceli nikdy venovať.

A keď už odporúčam, tak odporúčam aj tuto hľa, knihu o Anne Frankovej. Myslela som, že už som od nej prečtala všetko(až na tie o jej otcovi Ottovi). A hľa, čo som našla na pulte v knižnici.

 

 

Včera sme si pred spaním s Jorikom sadli k našej drevenej polici plnej kníh a zatiaľ, čo on si listoval svojimi detskými knihami a jedol ich:) , ja som mu nahlas čítala o židovskom dievčati a kochala sa nad starými fotkami, ktorých je v knihe požehnane (kniha je písaná jednou z obdivovateliek Anny Frankovej , ktorá svoju knihu obohatila o fotky, aké doteraz vydané neboli, najmä preto, že sú na mnohých iní členovia rodiny napr. sestra Margot).

 

 

Myslím, že si pomaly začínam zvykať na náš nový dom, hoci včera sme zistili nemilú vec - okná zatekajú , na parapetách sa robia daždivé mláčky. Žeby nás čakalo ďalšie sťahovanie sa? Ak už, tak dúfam, že do iného mesta, v ktorom  budem cítiť "domov".

 

CINKYlinky !