Je pondelok ,slnečno a mrazivo. Chlad je cítiť všade, najmä z podlahy nášho domu. Až uvažujem, že poruším svoju záľubu chodiť naboso a kúpim si papuče.
Pomaly plánujeme náš výlet do Bristolu a ja okrem toho ešte vydumujem, že kúpim nový kočiar pre Jorika. Niečo skladné a ľahké a znova ľahké a najmä ľahké. Náš starý vintage kočiar tu chytila hrdza:( a priznám sa, hanbím sa, keď s ním niekam idem. Navyše je ťažký a vytlačiť ho k nám domov je doslova trápenie. Nie len pre mňa , ale aj pre môjho muža. Je mi ľúto nášho starého kočiara , úprimne ho mám rada , tak veľmi ako sa len vec ľúbiť dá .... veď sme toho tóóóľko zažili....ale ...s ľahkým športovým kočiarom to tu budeme mať podstatne ľahšie.
No a popritom všetkom plánovaní o výlete a kupovaní nového kočiara, som znova šila handrovú bábiku. Prekvapivo, moja inovácia v rámci hlavičky a krku, ktorý bábiky predtým nemali, sa ľuďom páčila a Ella Rosa získala nečakané ovácie. Teším sa z toho....vôbec som to nečakala. A tak som v podobnom duchu ušila aj Mayu Liu . Hľa tu je zopár záberov z toho,ako sa malá červenovláska rodila....
Tu čaká na očká...
Tu jej zase vyšívam tyrkysové srdce...
A malá ožila!
Vypýtala si rovnakú sukňu ako Ella Rosa...
A tu už Maya Lia hotová!
Už teraz sa teším, až budem šiť ďalšiu.
Len škoda, že toho času nie je viac....
CINK-CINK-CINK !
je velmi roztomila :) hned by som jej u nas doma nasla miesto... a srdiecko vysivane je najkrajsie (srdiecko proste musi byt, tiez ho davam do vsetkych obrazkov :))
ReplyDeleteako ináč....bez srdca to nejde....ďakujem koláčik :)
ReplyDelete