Thursday, January 8, 2015

BOBEK IN UK (rozhodnutie)

Nikdy som nebola dobrá v rozhodovaní. Len ozaj občas sa stalo, že odpoveď bola jednoznačná, netrebalo nikde pátrať, nikoho sa pýtať, nikde hľadať oporu či nebodaj názor kohosi iného. Teraz to mám o to ťažšie, že ide o živého tvora, moju Holly. Hľadám jej nový domov a je to jedna z najťažších vecí, aké som kedy v živote robila. Teraz leží vedľa mňa, schúlená do klbka, spí. Viackrát som sa jej snažila o všetkom porozprávať, prečo ku nám chodia cudzí ľudia, prečo mi chodíme k nim...ale nemyslím, že rozumie. Je rada, že sme ju vzali so sebou na výlet autom....že dostala extra pohladkanie,pomojkanie. Ťažké je to... Lovím v sebe celé dni, čo sme s hľadaním nového domova pre Holly začali a neviem v sebe nájsť pokoj a uzmierenie, že jej hádam aj bude lepšie v rodine, kde sa jej budú venovať.Ale kde vziať záruku, že sa jej ozaj budú venovať? Na základe tých pár návštev a úsmevov vo dverách? Prosím, prosím, nech pri mne stoja všetci tí hore, čo milujú zvieratká, aby som urobila správne rozhodnutie.
Toto všetko spôsobilo, že posledné dni akosi nie som schopná tvoriť a ani venovať sa zákazníkom, netuším, čo im napísať..... Prepáčte mi. Asi som viac citlivá , než si vôbec pripúšťam. Len som kreslila....aha...tieto dievčence...
 
...
ku ktorým mô syn Jorik nalepil bublinky a boom, vznikol medzi nimi tento krátky rozhovor...
 
 
Nakreslila som ešte jednu slečnu a až si zadovážim čisté zápisníky, tieto kresbičky im prišijem na obal.
 
Pred pár dňami som dokončila aj svoje ďalšie handrové bábiky, ale v náhlení sa za niečím originálnym, obávam sa, že strácam "čosi" a teraz to v nich márne hľadám.
 
 
 
Estella to čosi má a nechce mi to prezradiť a hoci je o ňu záujem, váham, či si ju nenechám.
Stará látka ,z ktorej som doteraz šila telíčka, mi došla, no v sekáči som našla novú . Svetlejšiu. Neviem, ako sa z nej bude šiť...nechám sa prekvapiť a budem dúfať v šťastný koniec. Vlastne, úprimne dúfam, že všetok zmätok , ktorý teraz v sebe mám, o chvíľu vyprchá a všetko ale ozaj VŠETKO šťastne skončí. A kým sa tak stane, budem sa tešiť z darčeka, ktorý mi zo Slovenska dorazil až sem:
 
Ďakujem pani Villmuška tvorivá !
A budem sa inšpirovať knihami, ktoré mi prišli pod ruky a ktorým moje oči nevedia odolať...až som ich musela pofotiť a poslať ich aj vám....
 
 
 Prvá je o Strýkovej Alonzovej dlhej brade...jááj, tá zabijácka kombinácia tyrkysovej a červenej....najmä tá červená línia....juj, halabala si ide a ja sa jej neviem nabažiť!
 
 
A tá druhá o skvelej Beatrix a hoci už mám zopár kníh o nej, toto je klenot a doteraz neverím, že som mala toľko šťastia a našla som túto knihu za smiešnych 4,99libier ! Je plná fotografíí, obrázkov, kópií listov ,máp.... miš-maš album jej života. Vrelo odporúčam!!!
 
A to je všetko.
Odpuste mi prosím, že nie som aktívna v písaní odpovedí na vaše maily....ale to úprimne len preto, že tie odpovede nemám. Až ku mne prídu, napíšem. Občas som taká...labilná a z tej labilnosti sa s vami lúčim a labilne hlasno a tichúčko cinkám a vyzváňam ......
 
BIMbamCinkyCINK !
 
 
 
 
 
 
 
 

1 comment:

  1. Ach, tie bodky tuto blogové, ach, tie bábiky s príbehmi, ach, Beatrix. Apropo, tiez som na nu krásne natrafila. Na kompletnú zbierku jej rozprávok a ilustrácií. Velká, tučná a krásna. V Amerike stále asi dvanást dolárov. Neskutočne vzácna je, ale u nás taká neznáma. Nerozumiem tomu.

    ReplyDelete