Stalo sa už aj vám, že ste mali obdobie, kedy ste akoby nestáli nohami pevne na zemi ,akoby ste neriadili svoj život ale radšej nechali sa ním viesť ? Je to akoby ste šli na zotrvačník a hoci kdesi hlboko v sebe si želáte znova chytiť riadenie pevne do rúk, nateraz je vám to úprimne jedno a nechávate sa ťahať a niesť, strkať a drgať kamkoľvek , kam sa vyšším silám zaumieni... Ulicami sa dnes vonku preháňa desivý vietor a ako mu načúvam , myslím na papierového šarkana ako sa trepe vo vetre , neschopný odletieť ,lebo dlhá šnúrka ho drží priviazaného k zemi. Ani sa nechcem pozrieť bližšie do pomaľovanej tváre toho šarkana, lebo už teraz viem, že by som v nej spoznala tú svoju. Jorik ma potrebuje a jeho "potreba" ma teší a práve kvôli nej sa ten môj zotrvačník nezastaví. Robím všetko ako mám, na čas ...teda všetko, čo si nevyžaduje moje hlbšie ja. Varenie obeda si ho nepýta, postelanie postelí si ho nevyžaduje....aj vysavánie je fajn bez neho....kočíkovanie si ho občas pýta, ale zaslepím ho pohľadmi na ľudí na pláži, na ich tváre,ich šaty...a napokon, radšej zavolám domov alebo si pustím audio knihu a ... je ticho. Myslím, že sa trocha obávam zmien, ktoré sa blížia. Už som o nich písala, viac slov k nim netreba. Musela by som kvôli tomu otvárať to "hlbšie ja". Verte, je lešie, keď je ticho. A takto zotrvačníkovo aj tvorím.....Prechádzam ihlou sem a tam a tam a sem,došívam nedokončené, nič nové nevymýšľam. Konečne som dokončila diár na rok 2015.....
.jpg)
...hoci január to už nestíha....
.jpg)
... a k vyšívaným priateľkám....
.jpg)
...vyšívam tretiu...
.jpg)
Vonku ešte stále fúka desivý vietor a ja sa v ňom trepocem....a čosi mi vraví, že sa blíži niekto alebo niečo s nožnicami v ruke a už čoskoro znova poletím....
Cinkylinky.......
No comments:
Post a Comment