BOBEK IN UK ( handrová bábika )

Sú za minútu 4 hodiny ráno. Všade je ticho....och, ako len tento čas milujem....kiežby sa len dal zastaviť. Ale nedá.....plaší sa kamsi a ja s ním. Teším sa na dnes, lebo si pôjdem dať objednať nové okuliare. Ak ovšem nájdem svoj starý lístok od očného lekára. Ak nie, potom mám smolu a dnes nijaké okuliare nebudú. Manžel má dnes navyše narodeniny ,no ja som typicky nevydržala a už včera som mu darovala jeden z darčekov. Potešil sa, čo je čo povedať, lebo kupovať chlapovi darček je umenie,ak nemáte samozrejme možnosť kúpiť mu čosi také ako nové auto:). Včera sa mu dokonca podarilo objaviť dômyselne schované darčeky pod stromček a ako mi prezradil, tešil sa tomu ako malé dieťa a zo všetkých darčekov mal ohromnú radosť. Divila som sa,úprimne, lebo som mu kúpila pruhované ponožky(to aby nás mal stále so sebou kamkoľvek pôjde a aj preto, lebo stále nosí nudné čierne alebo biele alebo sivé, ktoré sa podobajú jedna na druhú a nikdy im netreba hľadať pár, lebo každá iná v rovnakej farbe sa k nim hodí)a praobyčajnú pletenú čapicu. A kúpila som mu aj drevené srdce, obrovské brezové..... Hm, už to kľudne môžem takto verejne:).

No a popritom všetkom som dokončila svoju úplne prvú handrovú bábiku. Dala som jej meno Bety, vlastne nedala, ona si ho vybrala a vybrala si toho omnoho viac, lebo sa zďaleka nepodobá na svoju skicu a popri jej šití, ako ináč bez stroja, vymýšľala a ja som párala a šila a znova párala a prešívala a to aj niekoľkokrát za sebou, kým nedostala, čo chcela.

 

 

 

Mám z nej zvláštny pocit na duši, lebo je iná , než akú som ju chcela mať a už teraz viem, že budem šiť znova.....

 

 

No na druhej strane je v nej čosi, čo som ani nečakala a to čosi je magické a ľúbivé a už teraz ju mám nosaňu rada. Hm, viete ,ako sa vraví, že niečo alebo niekto je niekedy tak škaredý, až ho musíte ľúbiť? Tak to asi vysvetľuje všetko:).

 

Ľúbim ju ,jaká je. A ona hreje na oplátku späť. Dokonca aj môjho narodeninového manžela včera očarila, lebo najskôr sa smial, že hahaha...a hneď na to zmĺkol a že...náhodou, nie je zlá! A taký kompliment od chlapa na handrovú bábiku, to je už čo povedať!

A podarilo sa mi došiť aj denníček, čo som minule spomínala....hľa tu je:

 

 

 

 

...už má svojho majiteľa a pôjde pekne krásne pod vetvičky jedného vianočného stromčeka. (Usmievam sa, keď to píšem. )

 

Želám vám všetkým krásny víkend a cinkám vám k nemu zvesela

výnimočne krásne nahlas

 

CINK CINK BOM BOM BOM !