BOBEK IN UK ( Eat, drink and be merry...)

To je nápis na tabuli pred jednou drobunkou kaviarničkou ,okolo ktorej prechádzam , keď schádzam od nás dole do mesta. Minule si na čierny tabuľový púťač napísali výzvu, aby sme si vyskúšali povedať nahnevane BUBBLE. Vraj nemožné:). Páčia sa mi ich kriedou písané odkazy ... Rovnako ako sa mi páčia ľudia, ktorí chodia po uliciach so sobími anténkami či santaclausovými čiapkami. Ulice sú teraz plné ľudí a nemusí byť ani víkend. Ten je o hlavu. Niet kam stúpiť. Doslovne. S našim mega veľkým vintage kočíkom je výlet do obchodov hotová smrť! Dnes ju však budem musieť absolvovať, lebo je čas vyzdvihnúť si okuliare. Áno, áno, dala som si robiť okuliare, lebo akcie, aké ponúkajú tu, sa nedajú odmietnuť. Navyše, moje osy v očiach sa rozhodli zas a znova pocestovať  a podľa slov očného lekára, odporúča nové sklá. Nové okuliare sú pre mňa vždy výzva,lebo zatiaľ som mala naozaj rada iba dva a tie som nosila. Iné ma vždy niekde tlačili a omíňali a nosila som ich len doma. Dám vám vedieť, až sa zo mňa stane pravý okuliarnik:).

Zatiaľ som si však doma musela vystačiť s tým, čo mám a hľa toto som zmajstrovala:

 

 

 

Teraz šijem ďalšiu...

 

 

Vyšívanie sa pre mňa stalo oázou pokoja....je pre mňa radosťou sledovať ako niť vypĺňa plochu namiesto farbičky či štetca.

A keď už spomínam na čom teraz robím, tak nemôžem vynechať ani tento diár na rok 2015.

 

 

Ten budem klasicky a tradične obšívať ako takmer všetky moje zápisníky, na rozdiel od tohoto tu skicára...ktorý som viac menej len lepila a lepila a len kde-tu niečo obšila.

 

 

 

Tento skicár už majiteľku má a dnes vyrazí na cestu spolu s ostatnými vecičkami, ktoré sa mi u nás doma predali . Takto som ich včera balila....poctivo, celý deň...s Jorikom sa kratšie ani nedalo:)

 

 

Pre každého kupca, jedna magická roľnička...

No a nabudená po prvej handrovej bábike, ktorú som si súkromne pomenovala Gertrúda, som ušila Lizy.

 

 

Žiadna sláva, ja viem...ale ja sa tomu dostanem na kĺb, to mi verte, len mi to chvíľu potrvá.... Možno nové nite, ktoré mi môj drahý kúpil , mi pomôžu...pochválim sa, ak nevadí...

 

 

Teším sa, až z nich ušijem vlásky či pásikavé tričká ... Škoda preškoda, že sú také drahé...vykúpila by som obchod s nimi. No ale...ako tak uvažujem, tak je to hádam takto lepšie...kvapkám si radosť po troškách a naše obydlie mi je dozaista vďačné tiež, lebo už teraz máme vecí povyše hlavy.

 

Idem sa ja pustiť do šitia, lebo ma prsty príjemne šteklia a Jorik ešte spí, to sú drahocenné minúty pre moju tvorbu. Želám vám krásny predvianočný víkend a ku všetkým na poslednú chvíľu kupeným darčekom vám prajem tovarom  preplnené police v obchodoch a šikovné predavačky za pokladňou. Cinkám vám k tomu zľahúčka...

 

Cinkylinky.....