BOBEK IN UK (uvažujem)

Rada by som sa poďakovala nasledovníkom môjho blogu, už je vás 40! Cítim sa ako Alibaba s jeho 40-timi zbojníkmi :). 40 asi nie je bohvieaké veľké číslo a mnohí profesionálni blogeri sa mi asi smejú,ale ja sa teším a z tej radosti písmenkujem zas a znova.

Vlastne mi, odhliadnuc od vás, moji drahí, až tak veselo na duši nie je. Včera sa ku nám dostala správa o sprísnení podmienok pri žiadostiach o benefity a ....je toho viac, písať o tom nechcem a tak som googlila a vygooglila som smutné články o tom, ako nás tu domorodí nechcú,ako nás všetkých hádžu na jednú kopu ako háveď a keď som videla pofotené bilboardy s odkazmi pre nás, prisťahovalcov z EU, ostalo mi akosi smutno na duši. Nezazlievam im to,aby bolo jasné. Ba dokonca ich postoj chápem, i ja by som podobne reagovala. A predsa....smutno... Neviem, či to beriem osobne, že sme tu nechcení....nečakala som predsa, že nás tu budú čakať s otvorenou náručou, vlastne som čosi podobné aj šípila, ľudia nás pred tým varovali.... Pred pár dňami som dostala NIN a stala sa tak o troška viac "členkou" tejto krajiny. I som sa potešila, hoci...priznám sa, iná krajina by ma potešila viac, ale ktohovie, možno raz aj to bude....šuškáme si s manželom o tom...že možno raz sa ešte zbalíme a poletíme...ale o tom radšej pśśśśt . Teraz sme tu a hotovo. Zatínam teda zuby a budem ich zatínať, až sa stretnem s odmietaním. Zatiaľ ho necítim... Možno aj preto, že sa málo stretávam s inými...s Jorikom tu vedieme izolovaný život v našom dome na kopci, z ktorého každý deň vybehneme do ulíc, aby sme sa nadýchali mesta, prístavu...lodiek...a vianočného zhonu. Tesím sa teraz, lebo manžel bude mať z fabriky dvojtýždňové voľno a už na zajtra sme si naplánovali výlet na smetisko. Nežartujem. Ideme hľadať poklady, ktoré skúsime opraviť, obrúsiť, premaľovať a ....predať. Žeby nový začiatok ? Bojím sa snívať, tak si radšej nemyslím vôbec nič a ružové myšlienky zametám z hlavy von!

Dokiaľ však príde zajtrajšok, ešte máme dnešok....možno budem ako včera sedieť pri Jorikovi a vyšívať a hovoriť mu o všetkom možnom, kým sa on bude hrať so skladačkami a všetkými jeho hračkami.... Možno dnes ušijem čosi podobné ako toto, ďaľšiu kamarátku na krk....

 

 

Tejto som dala  Karolína a....

 

 

prezradím vám, že som na ňu patrične hrdá,lebo je to ozaj priateľka. Vypočula si všetko možné odo mňa, kým som ju šila a po celý ten čas bola tichúčko ako myška.

 

 

Takto sa rodila....

 

 

Musím už končiť dnešný troška ináč počmáraný blog....povinnosti volajú.... a keďže je dnes všetko troška iné, tak aj cinkať budem troška ináč ako zvyčajne...,aby všetko so všetkým ladilo...

 

Bim Bam CINK - CINK Bom...