Vonku prší. Hodiny ukazujú čosi po 6am. Jorik síce ešte spí, ale uši mám napnuté ako radary, každú chvíľu čakám na jeho volanie. Naučil sa význam slova mama a vraví ho tak často ako len môže. I v noci počas spánku, keď sa nachvíľu preberie, vytiahne si cumlík z pusy a povie "mama". Ľady sa vo mne topia. Neviem sa toho slova nabažiť. Dosiahla som dôležitý míľnik v úlohe maminy. Aspoň pre mňa. A už sa teším na druhý v podobe počmáranej pohľadnice ku dňu matiek. Poputuje na nočný stolík alebo na chladničku a budem na ňu mrkať zakaždým, čo preplávam okolo. Tie hakybaky budú iba moje. Juj, dočkám sa jednej na budúci rok alebo budem musieť ešte ďalší rok čakať?
Ale vrátim sa ja pekne od sviatku matiek k Vianociam. Včera som skypovala so sestrou...ukázala mi svoj byt, všade svetielka....i cez monitor som cítila jej vianoce. Tie svoje som jej neukázala, lebo hoci mám jeden z najkrajších vianočných stromčekov vôbec, to čarovné vianočné "čosi" tu nemám. Chýbajú mi záclony na oknách a za nimi sneh. Tu sa ho asi nedočkám. Doma vám vraj nasnežilo alebo nie? Lebo ak hej, ani svetielka vám netreba. Možno iba sviečku:).
Radšej som sa teda sestre pochválila s novým denníčkom, hľa týmtom :
Došila som ho včera večer , ešte je teplý od mojich rúk.
A tiež som kreslila:) skice ....neuveríte, ale na handrovú bábiku. Moju úplne prvú, na želanie...Troška sa mi trasú ruky....pociťujem rešpekt. Vstupuje do vôd, ktoré nepoznám....no zároveň cítim dobre známe šteklenie...čosi vo mne sa teší, lebo ak sa zadarí, ktovie, čo taká drobnosť handričková prinesie do môjho tvorivého života. Tu sú skice....
..načmárané zatiaľ čo sa Jorik čľapkal vo vaničke....
No ešte skôr, ako sa pustím do ručičiek a nožičiek, ušijem ešte jeden pruhovaný denník ...
..lebo už sa nevie dočkať, až bude komplet hotový.
Lúčim sa teda s vami a idem si tíško šiť...dokiaľ ma Jorik nezavolá . Cinkám vám do nového týždňa , vianočne ako sa len dá....
CinkCinkCinkCink.....
No comments:
Post a Comment