BOBEK IN UK (Christmas is over)

Presne tak, vianoce sú za nami a tu je to cítiť o to viac, že v obchodoch pred vami škrabú z dlážky nálepky s vianočným motívom a zo stromčeka priam strhávajú sklenené gule...akoby už zajtra bolo neskoro. Vianočné dekorácie sú pozberané z pultov a tie,čo sa skladovať neoplatí, sú za smiešne ceny skryté do kúta a ponúknuté na dopredaj. Z rádia nám včera zahrala iba jedna jediná vianočná pieseň a hoci som tieto vianoce tak troška mimo (možno mi chýba Perinbaba a Princezná so zlatou hviezdou na čele...) , zamrzelo ma to všetko.

Našťastie alebo nanešťastie, až tak veľa sa tomuto miestnemu zhonu nevenujem, lebo Jorik je zas a znova chorý. Máme za sebou jednu z najhorších nocí vôbec. Jeho dýchanie mi naháňa strach ,ako ináč, veď som mama a mamy sa boja aj keď nemusia. Celú noc som mu potierala hrudník s mentolovou mastičkou ,do zadočku dostal paralenový čípok a už len čakám, až vstane, že mu dám lieky proti kašľu. Uvažujem, či nepôjdem do poľského obchodu a nekúpim mu tam husiaciu masť a silno aromatickú mentolku vymením za náš starý osvedčený recept. Uvidím....no kým sa tak stane, ešet vám ukážem, na čom som tieto sviatky robila. Na tejto handrovej bábike :

 

 

Dala som jej meno Ella Rosa a rodila sa takto....

 

Až bolo telíčko hotové, ušila som jej ružovú spodničku, na ňu námornícke, kávou farbené tričko a sukienku...

 

 

Čosi však chýbalo...

 

 

A to čosi bolo srdce...

 

 

Zvažovala som , či nemá byť srdce radšej červené, ale budiš, aké si Ella vybrala, také má!

 

 

Zbožňuje staroružovú...

 

 

 

 

 

Ale i zádumčívé vysedávanie a nemé sledovanie všetkého, čo sa okolo deje.

 

 

Som na ňu hrdá a hoci sa poznáme iba zopár dní, prirástla mi k srdcu.

 

 

Okrem nej som ešte ušila dva motívy na náhrdelníky....

 

A už sa neviem dočkať, až vyšijem ďalšie... Už mi nite dochádzajú a ja sa tomu "kupodivu"  teším, lebo mám pocit, že ich nitkový život nebol zbytočný.

 

Jorik plače, lúčim sa teda s vami a cinkám k vám ku koncu sviatkov...

 

CINKcinkyCINKcinky.....