...ktoré sme s kúpou domčeka zdedili a našla medzi nimi také, ktoré sa mi zídu na kreslenie. Veď asi viete, na tie moje tváričky....
Zo všetkých fotiek vám ukážem aspoň jednu, ktorá mi padla do oka a je datovaná do roku 1926-27 :
Už sa teším, až budem mať čas a budem si môcť skicovať tváričky s originálnymi účesmi a oblečením, aké sa kedysi nosilo. Však....až bude niečo hotové a ja uznám, že to stojí za to, prídem sa vám pochváliť.
Nateraz sa pochválim tak akurát s jahodami z Tesca ....
....a mrkvovo-tvarohovými muffinkami...,ktoré som si sama napiekla a ktoré si aj sama pojedám....
No dodali mi silu a chuť do práce. Dnes konkrétne na tvorbu svadobného oznámenia. S dievčinou, ktorej je návrh určený, musím ešte predebadiť detaily, ale hádam mi odpustí, že to tu takto verejne prepriepam a to vyslovene do detailov - od začiatku až do konca.
...začalo to skicovaním...
...tak sa dopĺňali detaily...
..tieňovali sa vlásky....
...a tieňoval sa aj klobúk.
Začali sa rodiť sa zaľúbené pohľady.
..ktoré sa nedali sa prehliadnuť.
Potom sa ešte dokreslili okraje...
....a úsmevy...
No a niekde tu som zistila, že mi svetlo z lampy viac netreba, lebo izba bola náhle plná denného svetla. S hrôzou som si uvedomila, že ubehli hodiny ! Kde sa podeli ? Musela som utekať so psom von a až keď som sa vrátila, dokončila som posledné detaily - vytieňovala som pozadie a domaľovala som biele bodky do očí mladomanželov.
Bolo dobojované.
Voila !
Informácie ohľadom svadby sa potiahnu po bokoch - za chrbtami zaľúbeného páru. Samozrejme, aj toto oznámenie si zaslúži mať originálne pozvanie k svadobnému stolu...no k tomu som sa ešte nedostala. Aj preto sa teraz rozlúčim a bežím znova kresliť. Ach, ten prekliaty čas ! Vždy sa vlečie, keď chceme, aby letel a letí, keď túžime, aby sa vliekol.
Cinkylinkybonkybonk !
Vierka, som unesená a dojatá zároveň♥
ReplyDeleteĎakujem z celého srdca!
teším sa mati....ešte ti napíšem správičku a dohodneme detaily, dobre?
ReplyDeleteAnooooo ♥
ReplyDelete