Posielam srdečné ďakujem.....

Troška opozdene ale predsa, sa chcem poďakovať všetkým, ktorý na mňa mysleli v deň mojej svadby a poslali mi darčeky...len-tak.....a ja zas a znova nemám dostatok slov na to, aby som sa za ne vedela poďakovať. Niektoré prišli ešte pred vianocami a spôsobili, že u nás tohtoročné vianoce začali o pár dní skôr. Týmto blogom by som sa chcela odosieľateľom poďakovať za ich podporu ,povzbudzujúce aj ďakovné slová. Každý kto tvorí a dostane sa mu takej podpory isto chápe , čo mám na mysli. A prosím dovoľte mi, aby som vám všetkým ukázala, o čom tu vlastne rozprávam....

V prvom rade, balíčky docestovali s milými (aj ručne robenými) pozdravmi,ktoré som si uložila na bezpečné miesto. Budú na pamiatku , aby som jedného dňa mohla nimi znova prejsť a spomínať.....

Ako prvý balíček vám ukážem ten od Otili, ktorý  bol komplet ručne robený a bolo to z neho cítiť.....Srdiečkové guľôčky došli až dve a s manželom sme ich pokrstili na naše úplne  prvé vianočné ozdoby. Vyšitý obrúsok pojde do rámu a potom do nášho domčeka, na ktorom sa usilovne pracuje (tu by som asi mala hovoriť skôr v jednotnom čísle, nakoľko sa stále maká na hrubej murárskej práci. No až dôjde na "maľovku" a dekorovanie, vyhrniem si rukávy aj ja:).

Tieto originálne výrobky( vankúšik od tety Moniky a hlinená miska zo Sashe.sk) k nám zas docestovali z Jasovej, od mojej vernej zákazníčky Evky. S prekrásnym sprievodným listom spôsobili nekonečne veľa radosti ! A doteraz spôsobujú,lebo ktokoľvek ku nám príde, nad nimi žasne... a hej, niet sa im čo čudovať!

Kniha od Beatrix Potter k nám docestovala až z ďalekého Írska a musím vám prezradiť, že nie je prvá, ktorá k nám prišla. Zdenka nám ich poslala už zopár a to vďaka nevinnému blogu, ktorý som kedysi dávno zverejnila na sashe. Zdenka rovnako ako ja ľúbi použité secondhandové knižky ,ktorých stránky su orožkované, občas popísané a naveky poznačené prstami,ktoré nimi kedysi listovali.

Nuž a hľa , tu je posledný úlovok, ktorý vkladám do blogu a ktorý prišiel len toť nedávno...zabalený v bielej čipke , ktorá má sama o sebe nesmiernu hodnotu- teda aspoň pre mňa má a už ju aj používam pri svojej tvorbe. Táto makkučká deka je darčekom od Martinky a týmto jej chcem odkázať, že určite splní svoj účel, v aký ona dúfala a deka bude slúžiť výlučne na zohrievanie za chladných večerov, keď sa dvaja stretnú (čo si budeme klamať) pred telkou...

 

Táááák a teraz mi môžete všetci závidieť, lebo ja si tieto poklady závidím už dávno, odkedy som ich -hm, hm..., pardón, odkedy sme ich dostali.

 

A závidím nám ich tak vééééľmi, že aj vám želám, aby ste  pri svojej práci natrafili na ľudí,ktorí alebo natoľko ľúbia vašu prácu alebo vás samotných, že vám nebudú váhať za to poďakovať a potešiť sa spolu s vami. Navyše, ak to budú ľudia, ktorých osobne ani len nepoznáte, uvidíte, aký neuveriteľne krásny pocit to je!

 

Zastaralo - ale čert to ber - z celého srdca vám to všetkým želám !

 

Cinky cink !