Len tak.....

Dnes mám začarovaný deň ! Kde sa pohnem, tam sa mi postavi niečo do cesty. Doobeda sa mi nepodarilo nájsť jedno otvorené papierníctvo v meste, aj obchod , kam si chodím kupovať náplne do tlačiarne bol zavretý a aby toho bolo dosť, aj reklamka, kam si dávam tlačiť svoje dielka, mala dnes zavreté. Cítim sa troška odstrinutá od svojich plánov na tento víkend  a akosi sa neviem znova zorientovať. Ani fotenie mi dnes nešlo.....a to som nacvakala dobrých 300 fotiek. Myslím, že to o chvíľu zabalím a pôjdem si radšej upratať. No ešte prv, než odídem...., mám čosi pre vás.
Máte už najnovšie číslo časopisu La Femme? Určite odporúčam, lebo...

....sa v ňom nachádza zopár strán od kreatívnych sasheniek. Mňa osobne mocno teší, že sa podobné články objavujú v časopisoch čoraz častejšie.

Troška iná káva je v časopise Ema.Teraz mu ani náhodou nechcem robiť reklamu, ale toto ma doslova očarilo:

Aj kvôli tomu, že sama mám doma adoptovaného hafana a aj kvôli tomu, že knižka od Tamarky Heribanovej a Petry Hilbert už obýva aj moju knižnicu. Vrelo ju odporúčam - skvelý doping pred spaním. Budete sa tešiť na ráno, aby ste si tiež zakreslili:).

...................................

A čo je nové u mňa?

Nakoľko je už jasné, že obrázky dievčeniec z minulého žurnálu ešte nie sú na svete, takže s tým sa chváliť nemôžem, ukážem vám niečo iné, s čím som sa hrala včera celý celučičký deň :

- s touto malou slečnou. Dala som jej meno Candy a poviem vám, ešte som sa doteraz nikdy tak nevyhrala s oblečením ako práve na tomto zeleno-sivom svetríku.

No vychutnala som si to skvele, aj obšívanie macka vystrihnutého z detského trička, aj prišívanie dvoch super malých vreciek po stranách. Malá Ema ma pritom všetkom pozorne sledovala a tak som si ju cvakla aj sem do blogu :

O pár dní ma opustí, lebo sa jej už podarilo nájsť si nový domov. Ale to nevadí....Už som si dávno zvykla na to, že bábiky prichádzajú a odchádzajú, občas sa s nimi nestihnem ani dôverne zoznámiť. To však nie je dôležité, lebo omnoho dôležitejšie je, aby si ten spomínaný dôverný vzťah vytvorili s ich novými majiteľmi:).

Navyše,dnes skoro ráno som prehrabala skrinku s odloženými hlinenými hlavičkami a  natrafila tam na dve, ktorým som sa rozhodla dorobiť telíčka a tak nejak ich "oživiť". Skôr či neskôr sa teda narodia nové bábiky...

A viete čo?

Myslím, že sa do nich pustím hneď a zaraz. Veď upratovanie môže počkať. Navyše, musím to stihnúť, kým mám ešte denné svetlo. Pri umelom sa mi akosi horšie maľuje.

Tak sa s vami rozlúčim a želám krásnu a od všetkého zlého odčarovanú sobotu!

 

Cinkylinky BOM !