Tak ako som sľúbila, hlásim sa so svojimi včerajšími úlovkami. V prvom rade však musím uznať,že mať takmer 5hodín na túlanie sa po obchodoch, je paráda. Nemusela som sa nikde ponáhľať a v kníkhupectve som tak bez zbytočných stresov strávila krásne necelé 2 hodiny a odišla som z neho s pocitom, ktorý doteraz trávim. V prvom rade - bola som nadšená. Prezerala som si knihu po knihe. Predavačky si o mne museli myslieť, že som blázon:). Ale ja som sa nevedela nabažiť tej krásy. Mrkla som do všetkého, čo mi padlo pod prsty. Začala som kuchárskymi knihami, prešla cudzojazyčnou literatúrou ,prebehla beletriu a zakotvila v detskej sekcii. Po dvojhodinovom pátraní som dospela k záveru, že sa nik nemôže sťažovať na nedostatok detských kníh. Lepili sa mi na prsty mnohé z nich..., ale peňaženka nepustí a s taškami plnými materiálu, som sa mohla iba kochať. No viem, že čoskoro bude Valentín a po ňom mám čochvíľa narodeniny...,takže až sa neobjaví nič lákavejšie, viem, čo si budem ako darček želať:). Navyše, včera som nemala najmenšie právo sa posonovať, bez ohľadu na to, ako čarovné detské knihy boli. Lebo vo svojich nákupných taškách som si domov niesla úlovky, ktoré si aj sama závidím.
V prvom rade to boli látky, ktoré som v sekáči objavila.
V druhom rade to boli stužky , skicár, poduška na textilné pečiatky a sladko ružové gélové pero( bublinkové obálky nestoja za fotenie , hádam uznáte).
No v neposlednom rade to bolo niečo, za čo som si právom vyslúžila titul "Lucky Bastard" !
Až sa mi rozum zastavuje, že niekto čosi také venoval charite. A tiež nad tým, že o neho nemal nik záujem. Nový tovar bol vyložený v stredu a ja som ho našla v piatok, dva dni na to. No rozhliadajúc sa po ostatných kupujúcich, musela som priznať, že sa ani niet až tak čomu diviť. Mnohí nakupujúci boli tmavšej pleti a ostatní sa nadchýnali detskými kolieskovými korčuľami, smejúc sa nad nimi, že vyzerajú ako autíčka. Štastná to žena, čo odhalila, že sú to korčule! Hrdo si ich strčila do košíka nechavajúc ostatných nešťastných .... Tak som tuho zvažovala, či som aj pre nich lucky bastard? ( Úprimne, nemyslím.....pre nich to bola dozaista pani s kolieskovými korčuľami, na ktoré by som osobne vlastné dieťa- ak by som nejaké aj mala, z bezpečnostných dôvodov - nepostavila.)
Malý ušiak je do detailov vypracovaný. Má mašľu, čo sa dá odopnúť a cylinder, aj frak, ba aj štítok svedčiaci o jeho starej novosti. Pridávam si ho ako talizman ku Karolkovi Bublinovi - veď dvom im bude veselšie.
Toto by bolo všetko ohľadom môjho nákupu. Na záver troška z iného súdka. Včera sa akosi stalo, že sme celkom nevinne skončili s malým zatúlaným mačiatkom. Veterinár neordinoval, nikto sa nehlásil k jeho adopcii. Vzali sme ho ku nám do domčeka, urobili mu peliešok, nakúpili jedlo , piesok ....a nechali ho na noc tam. Teraz sa mocno ponáhľam pozrieť sa, ako prenocoval. Prosím, ak by ste vedeli o niekom, komu by sa zišla spoločnosť, dajte mi vedieť. Ja dnes narobím zopár fotiek a ukážem vám, o kom parádnom tu dnes píšem.
Cinyliny bombi-bom !
...ako napríklad tieto dva denníčky pre chlapcov...., alebo tieto háčkované rukavičky bezprsté s ručne vyšitým nápisom "left" a "right", to aby sa vždy vedelo, kam má ktorá rukavička ísť :
...ok, koláž nie je najlepšia a nápisy je ledva vidieť, ale verte mi- sú tam! Čestné pionierske !
..tento je na želanie- v rámci oslavy, že sa narodilo dievčatko, orámovaný červenou, aby ju chránila a odháňala všetko zlé preč. 
..a tento? Tento je tzv. experimentálny, lebo po 1x som si vyžiadala natlačiť matné zrkadielka a odznaky . Vyplatilo sa riskovať. S výsledkom som totižto spokojná a každému, kto nad niečím podobným váha, matný povrch vrelo odporúčam:). 
..tu vyzerá papier sivo, no v reále je žltý....
..asi takýto:)
(... túto volám strapáčik...)
(moja najobľúbenejšia)
(...týmito skicami to začalo...)
