Slova vedia ranit alebo velka noc u mna doma

Asi som ako kazda jedna zenska - naladova a urazliva. Raz sa citim dobre, potom staci zopar ,mozno aj dobre mienenych slov na citlivom mieste a dobra nalada je ta-tam. Viem,ze si mnohe pripustam viac ako by som mala. Keby existoval obchod na panciere pre citlivych ludi ,isto by som uz jeden doma mala. Takto iba musim najst nieco  na zahnanie myslienok,aby som bola schopna pracovat. Mnohokrat som citala, ze najlepsie diela vznikli prave pocas 'smutku'. Asi sa nam vtedy ziada vyliat si dusu von. No to asi musi byt omnoho vaznejsi dovod na smutok ako ten moj malicherny, lebo to u mna akosi nefunguje.

A tak som si v snahe odplasenia smutnych myslienok zobrala  fotak  do ruky a cvakla nim par velkonocnych ozdob, ktore som si poroznasala po byte. Nie som fanynkou Velkej noci. Som skor vianocna. Zatial co vianocne dekoracie mozem balit do krabic od televizora, tie velkonocne by sa zmestili do igelitky z Tesca. Tento rok som sa to  rozhodla zmenit. Nie zeby som potrebovala igelitky dve, len som Velku noc zacala vnimat ako oslavu jari. Ku kompletnej vyzdobe mi este chybaju zive kvety na stole..., mozno v sobotu si jednu kyticku kupim. Ved co moze byt originalnejsim symbolom jarneho prebudzania sa nez zopar vonavych kvietkov ?

A tu je tych par ukradnutych zaberov:

...ja viem..., ale tym gycovym cokoladovym figurkam sa  jednoducho vyhnut  nedalo. No ked nad tym rozmyslam, bez nich by to beztak  nebolo ono. (Len som zvedava, kto ich vsetky zje, lebo v kuchyni mam este zopar podobnych z vianoc.)

...zato tento biely baranok sa o svoje zjedenie bat nemusi. Po nom slintam uz dlho a bude rad, ked sa pondelka vobec dozije. Nech zije biela cokolada!

Tieto staby plstene figurky z Polska ma dostali. Laska na prvy pohlad. Dvaja Bobekovia a jedna sliepocka Vierocka. Bola to definitivna vec, ze musia byt u mna. Hoci......

...co sa mojich citov a obdivu tyka,mocno im konkuruje tento skoro zivy zajacik. (Posepkam vam ,ze je to zahradna dekoracia, ale co ma po tom? Na stole medzi cokoladovymi vajickami sa doslova vynima. Navyse mi pripomina Beatrix Potter . Strhla som mu teda nalepku z bruska a tvarim sa,ze je to velkonocna dekoracia. Nalepkovat by sme beztak nikoho nemali.)

Funguje to.

Prisla som na ine myslienky a uz sa mi bude lahsie tvorit.

Mnohi totiz cakaju na malych Bobekov a to by nebolo ono tvorit ich , ked je smutno.

Len.....zaujimalo by ma, dokedy kritiku chapeme iba ako slova a kedy jej zacneme verit? A ak jej zacneme verit, sme schopni este obhajit sa aspon pred sebou samymi?

Skusim si vygooglit ten obchod s panciermi;).

Cin-cin-cink !