O tom, ako som mala Vianoce uprostred leta

Nie je to ešte tak dávno, čo som sa vrátila zo zahraničia a začala predávať svoje veci na sashe.sk. Po krátkom čase ma prišla navštíviť Lucy Hudec,aby mi priniesla Holly -môjho hafana a aby so mnou urobila rozhovor. Pamätám sa, ako som s ňou sedela na posteli a nadšená jej ukazovala časopisy , čo som si dovliekla z USA. Bola som vtedy naivná, šťastná...veci mali spád. Odvtedy sa veľa zmenilo. Keby sa mi Lucy  ozvala dnes, isto by som ju neťahala na posteľ a isto by som jej neukazovala tie časopisy. Asi by som skromne sedela v obývačke pri stole so sušienkami a dávala jej za pravdu o živote u nás. Ono...,aby som to zo seba vyvliekla.....myslím, že vtedy som ešte verila v sny .Možno sa tá americká fráza o splnených snoch na mňa nalepila a v tom čase ešte pevne držala. Ibaže postupom času som cítila, že mi sny blednú....,že klbko došlo na koniec a keď chcem ísť ďalej, musím to snové klbko pustiť  a ísť sama bez neho. Viete, je to ťažké opísať....aký melancholický pocit to je,keď deň za dňom utieram z tých dovezených časopisov prach a už ani nemám síl ich otvoriť a veriť im . Z času na čas sa pristihnem, ako googlim netom a hľadám spojenie. Ono to tak zvláštne pichá....a teší zároveň. Presne ako ma to pichalo a tešilo dva dni dozadu,keď sa manželovi rodičia vrátili z USA a priniesli mi kôpku kníh a jeden časopis. Zrazu sa spojenie našlo a ja sa  s tým svojím brušiskom krčím na gauči a hltám stránku za stránkou a hruď mi sťahuje....,lebo viem, že kedysi som tam bola, kedysi som žila pri tom všetkom -nazvem to- nádej sľubujúcom. Cítim sa ako závislák- CHCEM VIAC!!! Neviem sa uspokojiť s tým, čo mám. Akoby mi dochádzal kyslík...potrebujem tých stránok viac! Možno sa znova chytím strateného klbka....
Asi som dnes nadmieru citová a filozofická a pravdepodobne ani nedávam zmysel. Kedysi dávno som v jednej holokaust opisujúcej knihe čítala, že jeden obrázok sa vyrovná tisícke slov. Tak hľa...toto mám na mysli.

Malá knižôčka s príbehom o milovanej hračke.

Oliver Jeffers a jeho primitívne jednoduché ilustrácie, ktoré chytajú priamo za srdce.

A slávne neslávny Harry Horse(http://www.dailymail.co.uk/news/article-1034678/Childrens-author-Harry-Horse-stabbed-wife-30-times-probe-casts-doubt-Romeo-Juliet-suicide-pact.html). Srdce mi skáče pri pohľade na jeho ušiakov.

A potom...pozrite na túto  knihu!

Už sme doma vážení ! Tí, čo tvoria ma možno chápu... No uznajte prosím, vám by sa žalúdok nesťahoval ?

A čo tento časopis? Mám hroznú chuť nabehnúť do obchodu v New Yorku a vykúpiť všetko, čo tam majú. A že je toho dosť ,mi môžete veriť- prosím, mrknite sem, ak pochybujete...(závislákov varujem,nebezpečné nahliadnuť!) http://stampington.com/publications . Nie prosím, ja ešte nemám dosť! Veľmi by som si želala, aby sa podobné papierové výtlačky dostali aj k nám. Ani neviete ako veľmi!

Nakoľko som dnes sentimentálna....na záver sa s vami podelím s jedným nádherným odkazom, ktorý som našla práve v tomto časopise Stuffed. Nemyslím, že potrebuje preklad....dnes už  takmer každý rozumie angličtine. Prosím, vychutnajte si ho, ako si ho vychutnávam ja .Možno vám pomôže uveriť snom.

 

Cinkám iba tichúčko....ciny cin cin!