O tom ako sa nerada fotím...

Tak veru. Niekedy to bolo iné..to som sa cítila mladšia a nevadilo mi ksichtiť sa do objektívu. No ako plynie čas, mením sa na moju maminu, ktorá sa ani za svet nechce fotiť. Ibaže....čo si budeme klamať? Modelku nemám a ja som najdostupnejší možný materiál , na ktorom môžem svoje prerábky ukázať. A hoci som mala prednedávnom návštevu a čosi som pofotila aj na svojej krásnej neterke...., akosi som cítila potrebu ukázať, že hotové veci nie sú v detských veľkostiach. Tak som naveľa prinútila manžela vziať do rúk môj foťáčik a toto sa urodilo :

 nie, nie...nesnažím sa ukazovať svoje guľaté bruško. Skôr sa okúňam, lebo nemám maskaru.

V hlavnej úlohe naivne krásny panáčik, kvôli ktorému som si tričko súkromne nazvala - ostaň navždy dieťaťom !

Ako dôkaz, že nie je iba pre tehotné je tu:

A tu je druhý pán na holenie......v ošúchanej modrej...ktorá je ešte troška skreslená po mojich maskovacích foto-úpravách ...

 

.....vám predstavujem nátielník , ktorému som dala meno - prechádzka v daždi....

 

A tu zase...tu je ten najobyčajnejší natielník ,ktorý doslova žobronil o zmenu :)

 

 a mne bolo potešením mu ju dať ...

 Pomenovala som si ho, ako ináč, aj nátielník musí meno mať - spievam ti v brušku.

 

Na záver mám ešte jeden....dovyšívala som ho včera ....

 

a volám ho - snívam v ružovom....

 

 

Poviem vám, fotenie je pre mňa nevýslovne ťažké. Som rada, že to mám za sebou.... a zároveň týmto posielam jedno veľké ďakujem môjmu drahému, že to so mnou a s mojím maskovaním sa pred objektívom vydržal. No a vám, hanblivým aj nehanblivým cinkám na záver na krásny deň ...

 

Cinky linky bonky bom!