Srdce bokom

Čosi po ôsmej....ja som sa práve zobudila .Ráno som vstala skoro, ako zvyknem....urobila všetko okolo domácnosti ,ako zvyknem. Zacvičila si, ako zvyknem a zaspala na gauči, ako v posledné dni zvyknem. Je nedeľa. Tomáš je doma a to ma teší, lebo bude možno viac času niečo vytvoriť. Posledné dni , ani neviem ,kde sa stratili, som bola ako námesačná. Mamina je doma z nemocnice, ale ...ešte som s ňou nehovorila. Predvčerom som nemohla, lebo bola unavená a viac menej celý deň prespala a včera? Včera som sa nedovolala. Nie, nebol nijaký problém s telefónnou linkou. Volala moja sestra žijúca v Nemecku. Dobre tak...vravím si. Sme s ňou. Ak nie ja, tak sestra. Aj som chcela čakať, skúšať svoje šťastie telefónne o pár minút neskôr....ale neurobila som tak. Koľko síl má jeden človek na tak jednoduchú vec ako držať slúchadlo pri uchu? Viem, akú výdrž má sestra:). To mamine nespravím. Veď i zajtra je deň.

Miesto toho skrúcala som neokrôchané fixy medzi prstami. Hej, tie fixy, od Lucy. To naše tango na papieri je ešte tak trochu na smiech. XYkrát ováram fixu a prv než ju potiahnem po kresbe, urobím ňou čiaru po cvičnom papieri...ako asi vyzerá? Farba na vrchnáku klame, to už viem. A ako sa prekryje s tou či onou fixou ? Nič nemám v oku. Nič. Ani len ťah, jeho šírku, intenzitu ,silu.., aký za sebou hrot fixy zanechá. No nevzdávam sa. Čím je to, nechápem.... Ja nie som práve odvážna....držím sa starého ako kliešť. Môj manžel by vám vedel rozprávať.... A teraz? Je to dieťaťom , na ktoré si spomínam....ktoré sedí u babky v obývačke za jej dreveným stolom a opatrne detailne kreslí na papier klauna a otvorenú oponu? Dýcham.... vôňa fixová.....jeden z najkrajších parfémov na svete.

Môj stôl sa smeje, tancuje. Jedno miesto pre mňa, druhé pre môjho syna.

 

Všetko na ňom príde mu lákavé.

Posledná zvládnutá ilustrácia sa na mňa usmieva a presviedča, že keď neskúsim nebudem vedieť....

 

..to preto, že ona vie, že sa ešte bojím...či skicu nepokazím , keď jej pridám farby fixové... :).

Posledné dni zbieram odvahu v sebe a váľam si z nej v sebe snehuliaka. Všetko držím pokope. Cítim ako vo mne mrzne a potom sa topí a potom z neho beriem....troška zamrznutej odvahy a bác! Fixy sú tak krikľavé !

Ale páčia sa mi !

A možno by sa až tak nemali....lebo úprimne, niekedy je menej viac a osobne si nie som istá, či by to bez tej čiernej lemovačky nebolo lepšie.

Neskoro.

Môj anjel so srdcom na niti.... Poznáte knihu od Olivera Jeffersona o diečati, ktoré si schovalo srdce do fľaše ,aby necítilo bolesť ? Môj anjel si ho vybral a priviazal na špagát.

 

Na chvíľku odložil bolesť.

 

Hm..., 11 minút presne meškám. Dnes je nedeľa a carboot sale! Som závislá, priznávam sa. Bežím zobudiť Jorika a vám želám krásny tvorivý deň.....a ak treba, nebojte sa odložiť si srdce na chvíľočku bokom. Do fľaše, na motúz.....to je jedno. Ale nespustite oči z neho. Ak by sa stratilo nadobro, bola by to škoda.

 

Cink cink cink.....