Chcem sa Vám vyžalovať. Vyžalovať sa zo strachu, ktorý v sebe mám a ktorý neviem uhasiť. Beriem do rúk nite a zošívam nimi odstrihnuté kúsky kávou farbených secondhandových šiat. Prišívam ich na denník, prišívam ich ledabolo, akoby na tom nezáležalo, hoci ...čo si budem klamať, záleží mi, och záleží, aby bol výsledok ledabolo dokonalý.
Prišívam svojich posledne vyčmáraných nosálkov a celý ten čas, ako vpichujem ihlu dnu a vyťahujem ju von, šepocem tým stvoreniam o svojich obavách.
Nesmejú sa, neodpovedajú, načúvajú....
,,Viete drahí maličkí, mamina mi ochorela...."
Ticho.
,,Viete moji nosatí, bojím sa...." priznávam sa. Čosi vo vnútri sa mi sťahuje do uzlíka. Fuch. Uvažujem, či si šťastie robí značky, kde už bolo a kde nie. Či mu nevadí vrátiť sa do tej istej rodiny dvakrát alebo si povie, tu som už bol, teraz pôjdem inam. ,,Čo myslíte ?" Ale nosálci také veci nevedia.
Snažím sa odplašiť myšlienky plné obáv, ale zlyhávam. Toť nedávno, stretli sme v parku maminu s červenou bodkou na čele. Oči sa jej smejú, keď rozpráva, jej syn , o dva mesiace starší ako ten môj, pobehuje okolo nej a sype zo seba nezrozumiteľné slabiky ....nuž, veď vravím, presne ako môj. Dohadujeme sa na stretnutí, nech sa deti uhrajú....a ja sa teším a zvažujem, keď sa na ne dívam, ako si medzi seba delia požičanú peňaženku a svoj nekonečný džavot, či...ak sa situácia nezmení, nebudú jedného dňa stáť jeden proti druhému so zbraňou v ruke.
,,Ach nosálci...." pokračujem v spovedi , ,,čo ak....čo ak raz....sa splnia slová, ktoré som počúvala zo všetkých strán, keď sa Jorik narodil. Chlapec, vraveli, ďalší chlapec na svete? Veľa chlapcov sa rodí, bude vojna. A teraz? Videá, komenty, správy.... neviem zatvoriť oči. Namiesto toho, nemilo okopávam v sebe záhradku a čakám, čo mi z tých mojich semiačok strachu vyrastie. Priznám sa Vám, kujem plány....nie , do takých čias som syna nechcela priviesť. Unesiem ho do Kanady, kým sa dá.... A čo mamina? Unesiem aj tú ?"
Prišívam....prišívam niťou pofarbené handričky, zošívam i seba v sebe samej. Oh, dúfam, že raz sa odpáram...
,,Viete čo nosálci......ono sa čoskoro dozviem odpovede na svoje obavy. Čosi mi vraví, že rakovina a vojna nie sú veľmi trpezlivé. "
Jorik sa čoskoro zobudí. Zoberiem ho do mesta, pôjdeme sa niekam prejsť. Obloha je jasná. Bude krásne, ako aj včera bolo. Nechám ho smiať sa a budem sa smiať s ním.
A budem naďalej kresliť naivne detské maľbičky plné naivnej tyrkysovej.
,,Čo myslíte nosálci, je tyrkysová naivná? Mne sa zdá, že je. "
Ale...pochopiteľne, to nosálkovia nevedia.
Cinkylinky Bonkybonk.
No comments:
Post a Comment