Bobek in Uk ( Presťahovaní )

Presne tak. Už to máme za sebou. Stálo ma to čosi vyše týždňa balenia (popri malom samozrejme, čo znamená, 5 vecí dnu - 4 vonku), deň sťahovania , štyri dni vybaľovania(treba pripomínať, že popri malom?) a tri dni bez internetu. Telo to všetko cíti a kde-tu ma pobolieva. Zvykám si zatiaľ pomaly. Blúdim ako ovca po cestách a chodníkoch, hľadám, kam sa mám chodiť s malým prechádzať a zatiaľ som nič nenašla. Zistila som, že najkrajší je zatiaľ náš novovyrentovaný bytík a štvrť, v ktorej sa nachádza (akosi sa neviem nabažiť tých hrejivo pôsobiacich domčekov). Poblízku sme našli Tesco(majú v ňom všetko, čo nevyhnutne potrebujeme , tj. jahodové mlieko a plienky),ale i pomerne veľký Hannah´s sekáč a obchod so zvieratkami, kde im nevadí, že nič nekupujeme, len sme sa prišli potešiť. Pri Tescu je aj pošta , čo je viac ako fajn. Na radu manžela, prešla som si aj druhú stranu našej domčekmi preplnenej štvrte a obzrela si ospevovanú obľúbenú nákupnú štvrť Crownhill, ale ostala som prudko sklamaná....ak by som mohla tých pár obchodov a ich výkladov k niečomu prirovnať,asi by som sa vrátila späť na Slovensko , do Gelnice či Prakoviec(prosím, nikoho nechcem uraziť, narodila som sa tam) a aj tam nie do centra,ale kdesi obďaleč. Je tam však knižnica. Malinká ale zdá sa útulná. Aspoň niečo. Bola zatvorená, keď som pred ňou stála, kvôli sviatkom, a tak som si len omrkla plagáty a so sklamaním som zistila, že ani jeden neoznamoval hodiny hudby pre najmenších či spoločné čítania alebo čosi, hocičo, kam by som vzala toho svojho vetroplacha. Ale ešte nehádžem flintu do žita , ako som napísala, mali zatvorené, tak sa radšej ešte popýtam, než sa nadobro sklamaním odujem.

Aby ste aj vy videli, ako to u nás teraz vyzerá, urobila som vám zopár záberov.....nenafotila som budúcu Jorikovu izbu, lebo v nej ešte nič nie je. Okrem krabíc s manželovými vecami, ktoré si nestihol vybaliť , keďže zarezával celý týždeň v práci. A navyše, nemáme ešte ani nábytok, no prezradím, že som toť včera už v spomínanom Hankinom sekáči kúpila Jorikovu plastovú modrú postieľku s obrázkami vláčika , takže prvý kus nábytku by sme mali:). Nenafotila som ani záchod a chodbu , ale môžete mi veriť, sú primerane pekné k zvyšku bytu a majú všetko, čo by mali mať.

 Tak toto je naša kuchyňa...drevená komoda zo Sashe, chúďa , cestou sem ,ako dodávka havarovala, sa značne poškodila, ale ako tak ju manžel zlepil a ešte slúži.

  Takto zase vyzerá naša obývačka, len nám ešte treba zavesiť obrazy . Zaujímavé je, že som v celom dome nenašla jeden jediný klinec , ktorý by som mohla obšťastniť obrazom.Myslím, že nám to zmluva nedovoľuje, ale hádam tých pár klincov nikomu neublíži.

 Kuchynské okno. Aspoň takto oslavujem Veľkú noc.

...zo skrinky v jedálenskom kúte , hneď sa gaučom a napravo od kuchynskej linky...

 Spáľňa. Komody sme kúpili až po prisťahovaní sem v sekáči, kde predávali nie len použitý nábytok ale i taký, čo ostal skladom a nepredal sa, a teda úplne zbrusu nový. Moja komoda na fotke napravo nová nie je ani náhodou a stála 29libier, lebo ako povedal predajca, potrebuje nový náter. Manželova komoda , naľavo, sa ako nová definitívne aspoň tvári.  I posteľ je zo sekáču, ale tú sme kúpili ešte v Torquay...

Tohto oslíkozaja som si kúpila v sekáči v Torquay  pár dní pred odchodom sem. Neodolala som mu a hoci máme zbytočností plný byt a zbalila som aspoň 5-6krabíc , čo poputuje alebo na predaj alebo na charitu, tohto som proste túžila mať a bodka. Teraz poctivo stráži Jorikove knižky na dobrú noc o chorom mravčekovi a o medveďovi , čo posiela pozvánky na svoju narodeninovú oslavu.

...môj blog, moja komoda....a moja zbierka tanierikov, ktorú som zdedila od našich( celé moje detstvo visela v kuchyni nad jedálenským stolom ako svätožiara nad starým rádiom) a zarámované obrázky,moje najcennejšie,  ktoré sa mi na tých mojich potulkách svetom priplietli do cesty a už sa ich nevzdám !

Všetko to tu vyzerá ako náš nový domov, ale ešte ním nie je. Ešte potrebujeme zopár dní , aby sme sa spriatelili , prevoňali ho, spoznali sa navzájom .... a k tomu všetkému dozaista patrí aj moja práca. Ešte som neušila ani steh, čo som tu , ale i to bude. Ak sa podarí, ešte dnes, lebo tu hľa bábika, čaká už len na noštek a ústočká....

Tak sa lúčim a cinkám...

 

 

cink cink cink.........a krásnu Veľkú Noc Vám želám......