Bobek in UK (x-tý zápis )

Táto malá slečna sa narodila včera večer potom, čo so mnou strávila niekoľko dní cestovania v kufríku,lebo som chcela využiť každú možnú voľnú chvíľku, aby som ju dokončila. Strávila so mnou deň v Torquay, kam sme sa vrátili na piknik a kde som po dlhej dlhokánskej dobe pocítila, aké príjemné je sedieť v prírode na lúke, nechať Jorika behať okolo bez strachu, čo zhodí z predajných políc obchodov a kde som si tiež uvedomila, aká zviazaná a neslobodná som a že hoci mám krídla väčšie ako drvivá väčšina , neviem s nimi nikam odletieť. Moja minulosť ma neopustila, a hoci som na hony od toho, čo som kedysi mala, posledné dni ,plné zmien a neistoty, mi neprestajne ukazujú, aká tenká čiara ma od nej delí. Zrkadlo je najúprimnejšie a keď sa dá, radšej sa nedívam. Chcela by som prestať rátať, plánovať, žiť ako príde, ale momentálne, čím viac sa snažím, tým viac prehrávam , tým mrzutejšia som. Mnohí mi vravia, že do svojich diel vkladám seba, že majú dušu. Uch majú a ešte akú. Som vďačná za to, čím som si prešla, lebo ..nemôžem si pomôcť, verím tomu, že všetko zlé je na niečo dobré a vďaka anorexii sa dokážem dívať na veci ináč. Rovnako ako teraz, keď som pričuchla k sennej nádche a idem si rozškriabať oči, kdesi vo vnútri sa tomu teším, lebo hej, už viem, ako sa cíti alergik a hlúpo, ako to len môže znieť, cítim sa poctená poznať ich svet. Ťukám si na čelo, o čom to tu píšem, prečo sa takto verejne otváram, ale prosím pekne, ináč neviem a možno hľadám úľavu ,akú som kedysi našla pri písaní denníka. Je tam vonku niekto , kto rozumie?

Šitie bábik ma teraz viac než inokedy drží nad vodou. Bojujem s liekmi, ktoré ma uspávajú, pod očami mám dvojité kruhy ako keď do vody hodíte kamienok. Môj mozog kuje plán ako sa vyspať aj pracovať zároveň. Kufrík čaká....

  ...ešte vlásky, noštek, ústa a oblečenie, moja najobľúbejnešia časť. Na svoje posledné bábiky som extra hrdá. Majú v sebe viac, než dokážem fotkou povedať.

 

 

 

Sú mnou tak uhladené, že musia byť z toho unavené. Odložila som ich na poličku, aby si oddýchli . Hm, oddýchli...ostáva mi 5 minút a musím ísť zobudiť Jorika. Myslím, že oddýchnu si viacerí u nás doma, aj moje posledné ulovené kúsky z knižnice a časopisy o handmade tvorbe a jej predaji. Mne na ich čítanie veľa času neostáva, ale prosím, možno...možno inšpirujú vás...

...tu v Manadon, kde teraz bývame, máme iba veľmi malú skromnú knižnicu. Ale kvantita nie je tak dôležitá ako kvalita v tomto prípade a uloviť si niečo krásne detské tam nie je problém. Som unesená z týchto kníh a vrelo odporúčam, ak aj nie na čítanie, tak na ochkanie:).

 A pre tých, čo si ešte stále dajú poradiť a nevadí im čítať v angličtine, hľa, našla som dve "biblie o predaji handmade" - Make it, sell it a Turn your hobby into a business. Kopec správne mierených rád a veľa véééľa inšpiratívnych fotografií (tá ovečka sa podobá mojim, aké som kedysi tvorila...prekvapujúco, istá pani umelkyňa ma na  ich predaji postavený svoj biznis. Sú jej najpredávanejším artiklom a vlastne vďaka ovečkám sa stala veľkou pani predajkyňou).

Dve minúty po limite....utekám a želám ten najkrajší deň bez lán, povrazov, nitiek a mašličiek, ktoré nám občas bránia lietať.

 

Cinkylinky bonky bong!