Mimo misu

Konecne sa mi podarilo urobit nieco pomimo. Ukradla som si cas, len aby som potesila svoje tvrdohlave-robim len to, co chcem- JA. U stolara v meste som si dala narezat drevene dosticky,na ktore som nalepila svoje fotky. Citila som sa inac,ked som na nich pracovala....mozno to bolo sposobene tym,ze som sa konecne pri praci aj zapotila. Mala som ruky biele od brusenia a v celom byte to vonalo drevom. Nevarila som, ani nepiekla,jedla som Bebe keksy a psa vencila vybehnutim z panelaka(okrem rannych vybehov,aby som ju zas uplne neukratila o to,co si zasluzi),aby som usetrila cas. Vecer som si lihala do postele nahnevana,ze dres je plny riadu a vianocny stromcek este stale stoji ozdobeny v obyvacke. Spavala som malo, lebo som chcela znova pracovat.

Vcera som  vsetky drevene dosticky  dokoncila a  pridala do obchodika na sashe.sk. Neskor som ich  ulozila do kozeneho kufrika zo second-handu, z ktoreho som ich dnes vytiahla, aby mi zapozovali  pre blog. Tu su:

 placha Tamiene;

mala Clementine;

 zvedava Alicka;

 Je ich viac, presne o tri viac.
Len som ich uz necvakla.
Nechala som ich spat zahrabane v handrickach na dne kufrika.

Je im tam teplucko. Nie ako babikam, ktore uz niekolko dni nedobrovolne cakaju na vlasky a oblecenie.

Prave sa idem 'do nich' pustit. Urcite ich nestihnem dokoncit, ale to nevadi. V priebehu najblizsich dni budu urcite, leda ak by mi v tej krutej zime, ktora tu na vychode stale vladne odmrzli ruky.

A....,aby som nezabudla - tento vikend sa v Bratislave kona Valentinska burza. Chysta sa na nu mnoho bab zo Sashe. Zavidim im. Zavidim kazdemu, kto byva poblizku a bude sa moct ist pokochat rucne robenou pracou. Priznam sa, ze mi podobne akcie chybaju. Chybaju mi aj osobne kontakty s tvorivymi ludmi. Viete, len tak, na ukradnutie inspiracie ci  povzbudenie. Zivot na vychode mi dava pocit odstrihnutej od sveta. Viem, zvelicujem. Nikto ma predsa nedrzi, mozem cestovat...... Aj som sa pokusila navrhnut celodenny vylet...,ale bol to 'nepochopeny' pokus:
,,Nepotrebujes predavat, chces len nakupovat?''
,,No nie, nechcem nakupovat. Chcem to vidiet.''
,,Takze nechces ani predavat, ani nakupovat?''
,,Tak nieco by som si isto kupila ,keby som tam bola...''
,,Nie je to trochu drahy spaz, cestovat cez pol republiky , aby si si pozrela nieco, co mozes vidiet aj na sashe stranke?''
 Co som cakala???

Uskromnujem sa teda s prilohou SME a s clankom o Sasi Smidakovej. Hrejive citanie,o ktorom som tolko pocula este skor, nez vobec vyslo na svet.
Vcera mi nasi doma dali precitat clanok o istom chlapikovi, co vyraba hracky z dreva a pomaha mu cela rodina. Ten clanok je uverejneny v aktualnom cisle casopisu  Zivot. Padlo mi dobre si ho precitat. Ale osobnemu kontaktu s handmade vecickami sa to vyrovnat nemoze. Nemoze sa to s tym ani porovnat.
Nebo a zem. A tak dufam,ze raz budem mat more casu a more penazi a ak budem niekam chciet ist, tak tam pojdem a nebudem sa uskromnovat. Raz ...!

                                                              Cililink !