Okuliare

Moj svet bude odteraz iny. Ostrejsi. Uprimne, prvy dojem nie je taky, aky som cakala. Ked som z chodnika  na svetri visiacom na balkone ,sice na prvom poschodi ale aj to sa rata, odrazu videla pletene ocka, az som sa prelakla. Doteraz bolo vsetko take 'smooth'...hladucke, struktura veci sa jemnucko rozmazavala a ja som si na nu zvykla. Odrazu su vsade kamienky a ocka a bodky a ciarky......Hackovane obrusky mi u mna doma doslova pichali do oci ,tolko ich bolo !

Otestovala som si teda svet inych a dospela k zaveru, ze taketo ostre videnie nie je nadmieru dobre(v to som dufala). Je presne take, ake ma byt. A tak som sa s okuliarmi na nose postavila pred zrkadlo a dala sa do skumania vlastnej tvare. Chlpky, vyrazky, vrasky..... vsetko tam nahle bolo. Chvilu to trvalo, kym som to stravila  a mozno este stale travim, lebo zakazdym, ked prebehnem okolo zrkadla, po ocku nan mrknem a ucim sa uverit novej realite. Toto som 'ostra ja'. Upokojujem  sa myslienkou, ze odteraz aj moje fotky budu ostrejsie a namiesto 100 ,z ktorych vyberiem 10, nafotim odteraz len 10 a to jastrabie ostrych...

A tak som si to vyskusala. Nuz a hoci cez moje nove sklicka toho vidim viac, nie som si ista, ci chcem aj ukazat viac ako treba. Veci su predsa krajsie ak su aspon troska zahalene tajomstvom. Navyse, mala by som respektovat zelania babik, ktore boli v kratkosti typu: ,,Sme hole!'' ,,Nemame vlasy!'' Jasne, ja viem, respektujem. Tiez tu neprikladam zaostrenu fotku mojej tvare;) a tak len maly kuk z toho, na com teraz pracujem.

Babik je o trosku viac. Aby som bola konkretna, je to stastna 7-cka. Dufam,ze tento tyzden budu vsetky hotove. No v to len dufam,lebo v poslednom case toho riesim o cosi viac. Coskoro je marec a teda aj moje prve danove priznanie. No a z toho dovodu vela casu travim na nete luskanim zakonov a pravidiel a snazim sa vyselektovat, pod co spadam, co musim a co nie.

Ako napriklad, ci musim hlasit stavebnemu, ze z domu podnikam a zmenit si obyvacku na 'prevadzkaren' . Zda sa,ze v mojom pripade tak ucinit nemusim, lebo inac by som , vazeni a mili,  musela cestne priznat, ze 1,5m na mojom gauci okupujem svojim' podnikanim'. Plus dve a pol policky z 5tich a tri kose v spalni, co ja viem, mozno 2metre maju dokopy..... Pre presnu predstavu, hla.....par zaberov z mojej pracovne:

Robim si z toho zarty, no len preto, lebo uz ma nebavi 'srdit sa'. Clovek potom rychlejsie starne a pohlad na to s novymi dioptriami nie je vobec lakavy;).

Lucim sa s vami a zelam krasny utorkovy den!

Cin-cin-cinky-cin !

Snivam v tyrkysovom

V poslednom case som sa zamilovala do tyrkysovej. Pripomina mi detstvo ,aj cosi sladucke..... neviem sa toho kuzla v nej nabazit.

A tak ju zhanam ,kde sa da . V sekacoch mam oci na stopkach, aby som ani jeden tyrkysovy kusok neprehliadla.

Tieto som kupila vcera. Sli sme do Spisskej len na skok, ale dost na to, aby som si stihla odskocit do svojho top obchodu. Zltucku latku s bielymi puntikmi som uz stihla aj pouzit - na dennicek o vtacikovi letacikovi.

Vacsinou nemam cas na nakupovanie, asi aj preto som taka natesena. Nove farby ma osviezili a navyse, zas ma naucili nieco nove. Ked som napriklad kupila tieto:

- este som netusila, ci sa bude dat aj z upletoviny cosi usit. A da sa!!! Aha :

Malicka Coraline je toho dokazom. Este teraz sa tesim z jej svetrika, hoci mi trvalo hodiny, kym som ho usila. Trebalo chytit kazde jedno ocko a vsit ho dnu, aby dalej neutekalo a neparalo sa. Stalo to za to. Nelutujem ani sekundu stratenu pri siti. Keby som mala vcera pri sebe viac peniazkov, urcite by som nakupila viac upletovin. Som si ista, ze skor ci neskor, pribudnu dalsie babiky v strikovanych svetrikoch.

Aby som nepisala len o sekacoch, lebo o tych som pisala aj vo svojom zurnaliku na sashe.sk (a heeej, ma uspech!) , rada by som sa pochvalila aj s najnovsim tajomstvom. Este sme mu nedali finalnu peciatku na spustenie, ale tuho-pretuho uvazuje a ked sa podaria ine veci ako maju, mozno uz coskoro budeme pracovat na realnom obchodiku s handmade vecickami. Troska sa obavam snivat, lebo v nasom meste si ludia ledva dovolia kupit cosi navyse, ale na druhej strane si vravim, preco nie? Sondujem situaciu v okoli, pytam sa nenapadne druhych na ich nazor a zda sa,ze moj napad nie je az tak nerealny. No skor, nez budem prezradzat viac, ostanem len pri snivani. Ako napr. pri takom:

 - inspirativnom(pekne byvanie,novy cas).

Trosku z neho si kradnem aj ku nam domov. Hoci , priznavam so sklonenou hlavou, v nasej obyvacke este troni vianocny stromcek. No uz sa v nej pomaly siri aj jar. Valentinsky darcek od priatela sa o to zasluzil najsamviac!

 No keby sa niekto prizrel zblizsia , pochopil by ,o com hovorim, ked tvrdim,ze vianoce od nas este neodisli;)

Ale to nevadi. Aspon mne nie.

Pomaly ich beztak male jarne drobnosti prevazia.

Lucim sa teda s vami takto jarno-vianocne so zelanim splnenych snov. Ked sa v tych mojich zacne nieco diat, budem sem tichucko pasovat informacie. Len ma musite pochopit, ze ich budem nosit len po stipkach, aby sa nezakriklo. Lebo potom sa nemusia splnit a to by bolo skoda.

Tyrkysovo zafarbenym cinklinling !

Mimo misu

Konecne sa mi podarilo urobit nieco pomimo. Ukradla som si cas, len aby som potesila svoje tvrdohlave-robim len to, co chcem- JA. U stolara v meste som si dala narezat drevene dosticky,na ktore som nalepila svoje fotky. Citila som sa inac,ked som na nich pracovala....mozno to bolo sposobene tym,ze som sa konecne pri praci aj zapotila. Mala som ruky biele od brusenia a v celom byte to vonalo drevom. Nevarila som, ani nepiekla,jedla som Bebe keksy a psa vencila vybehnutim z panelaka(okrem rannych vybehov,aby som ju zas uplne neukratila o to,co si zasluzi),aby som usetrila cas. Vecer som si lihala do postele nahnevana,ze dres je plny riadu a vianocny stromcek este stale stoji ozdobeny v obyvacke. Spavala som malo, lebo som chcela znova pracovat.

Vcera som  vsetky drevene dosticky  dokoncila a  pridala do obchodika na sashe.sk. Neskor som ich  ulozila do kozeneho kufrika zo second-handu, z ktoreho som ich dnes vytiahla, aby mi zapozovali  pre blog. Tu su:

 placha Tamiene;

mala Clementine;

 zvedava Alicka;

 Je ich viac, presne o tri viac.
Len som ich uz necvakla.
Nechala som ich spat zahrabane v handrickach na dne kufrika.

Je im tam teplucko. Nie ako babikam, ktore uz niekolko dni nedobrovolne cakaju na vlasky a oblecenie.

Prave sa idem 'do nich' pustit. Urcite ich nestihnem dokoncit, ale to nevadi. V priebehu najblizsich dni budu urcite, leda ak by mi v tej krutej zime, ktora tu na vychode stale vladne odmrzli ruky.

A....,aby som nezabudla - tento vikend sa v Bratislave kona Valentinska burza. Chysta sa na nu mnoho bab zo Sashe. Zavidim im. Zavidim kazdemu, kto byva poblizku a bude sa moct ist pokochat rucne robenou pracou. Priznam sa, ze mi podobne akcie chybaju. Chybaju mi aj osobne kontakty s tvorivymi ludmi. Viete, len tak, na ukradnutie inspiracie ci  povzbudenie. Zivot na vychode mi dava pocit odstrihnutej od sveta. Viem, zvelicujem. Nikto ma predsa nedrzi, mozem cestovat...... Aj som sa pokusila navrhnut celodenny vylet...,ale bol to 'nepochopeny' pokus:
,,Nepotrebujes predavat, chces len nakupovat?''
,,No nie, nechcem nakupovat. Chcem to vidiet.''
,,Takze nechces ani predavat, ani nakupovat?''
,,Tak nieco by som si isto kupila ,keby som tam bola...''
,,Nie je to trochu drahy spaz, cestovat cez pol republiky , aby si si pozrela nieco, co mozes vidiet aj na sashe stranke?''
 Co som cakala???

Uskromnujem sa teda s prilohou SME a s clankom o Sasi Smidakovej. Hrejive citanie,o ktorom som tolko pocula este skor, nez vobec vyslo na svet.
Vcera mi nasi doma dali precitat clanok o istom chlapikovi, co vyraba hracky z dreva a pomaha mu cela rodina. Ten clanok je uverejneny v aktualnom cisle casopisu  Zivot. Padlo mi dobre si ho precitat. Ale osobnemu kontaktu s handmade vecickami sa to vyrovnat nemoze. Nemoze sa to s tym ani porovnat.
Nebo a zem. A tak dufam,ze raz budem mat more casu a more penazi a ak budem niekam chciet ist, tak tam pojdem a nebudem sa uskromnovat. Raz ...!

                                                              Cililink !

Robim vsetko mozne, len nie to,co mam

Poznate to? Mate cosi na praci ,musite to urobit . Skor ci neskor musite.
No prv, nez sa do toho pustite, urobite este toto a potom tamto.... U mna je to stale tak. Uz niekolko mesiacov odkladam obaly na dva fotoalbumy ,ktore mi ista zakaznicka poslala. Citim sa vinne ,ze ich tak dlho  u seba schovavam a nie a nie ich 'obliect'.
Az teraz.
Ked sa mi doslova 'nakopili' zakazky na velke babiky, chytam prvy fotoalbum a striham a sijem....radujem sa z kazdeho jedneho stehu ako male dieta.
 ,,Uz iba  jeden  , potom pojdem, slubujem....'' nahovaram si, ale pravda je taka, ze som sa do babik este nepustila. Hlavicky netrpezlivo cakaju na parapetnej doske, kedy im dam make-up.
Mozem ja za to,ze mam taku povahu? Radsej robim veci z vlastnej vole, nie ked som k nim prinutena.
Navyse, vcera som sa zabavala aj s fotakom a obsivanie fotoalbumu som si fotila. To tiez nezvyknem. Ale teraz nelutujem. Lebo inac by som nemala tieto zabery, ako.....

ked vyberam vhodne obrazky. Rozhodla som sa pre vtacikov . Budu pre dievcatko. Chlapcek bude mat rybicky. Napadlo ma totiz, ze so vtacikmi je to ako so spomienkami. Strnk-brnk a uz su prec. (Podobne aj rybicky, len zblnk-zblnk a odplavaju prec.)

Dlho som zvazovala ako obrazky na prednej strane zoradit. Chcela som ich tam dat vsetky, ale opustila som od toho a nechala vsetkom na jednom- no zato najvacsom vtacatku.

 Silo sa mi jedna basen....

A este vcera vecer vyzeral fotoalbum takto. Bola som prilis unavena, aby som cokolvek na nom menila, no dnes to vidim inak. Este nie je dokonceny, mnohe pribudne ,ale uz si chystam noznice, lebo nieco pravdepodobne aj ubudne.

Takmer som zabudla, v ramci robenia vsetkeho mozneho len nie toho, co mam, som sa hrala s fotkami a teda aj navrhmi na nalepky. Dostala som slub, ze dnes vecer sa im da finalny look a tak sa tesim ako male dieta. Viem presne ako maju vyzerat.....

Kuk na neopracovany navrh.

Nuz a to je asi vsetko, ak  odratam aj  dnesnu navstevu u stolara, u ktoreho som si bola  dat zarezervovat drevene dosticky na bodkovane obrazy.

Myslim, ze je nacase, aby som pristupila k svojej praci zodpovednejsie a neodklala potrebne na neskor. Je pravda,ze v strese sa niekedy podaria veci lepsie ako v pokoji...., ale na tom by stavat nemala. Lucim sa teda, lebo ani pisanie blogu som v dnesnom harmonograme nemala naplanovane. Ach  jaaaaaj,ale ze nie som sama,ze?

Cingi-bom!

ps: ohladom mojho posledneho blogu, oznamujem iba,ze veci dopadli zle, zle,zle..... nemozem vsak o nich pisat do blogu o fotoalbume, lebo si to nezasluzia. Pisem 'moje' modlenie ,aby som sa niekoho nedotkla , stoji za 'prd'. Malickym, co odisli, uz je dufam v psom nebicku teplucko. Pre nich cinkam tichucko na zaver ,iba:  cink-cinky-cink.

Modlim sa...

 V poslednych dnoch som sa mnohokrat pristihla,ako sa modlim. Najsmutnejsie na tom je, ze ani netusim ku komu. Chcela by som v nieco verit, ale nejde mi to. Cim viac sa snazim, tym viac smiesna sa citim. Zaludok mi zvlastne zviera,v takom krcovom napati......cosi mi hovori, aby som prestala lutostne mysliet a zacala konat.
Aj som konala.
Vytocila som cisla.
Sla som tam osobne.
Navrhla pomoc.
Zivot si naplanoval cosi ine.
Zapinam pocitac o cosi castejsie ako bezne. Hladam,snorim, citam....kazdy riadok.
Som pomatena? Potrebujem prasky?
Najhorsie na tom je, ze nechapem, preco to my- LUDIA robime.
Nechcem zniet zahadne. Pisem o zvieratkach,ktore trpia.  Facebook je ich plny. Internet je nimi nasyteny. To aby sa nezabudlo. I ja zdielam. Ale to mi na hrdinske 'bitie sa do hrude' nestaci.
Asi so mnou nie je vsetko v poriadku, neviem si vychutnat ani hrncek horuceho caju, ani teplo pod dekou....myslim na to, ze ja sa mam a oni nie. Viac, nez kedykolvek predtym si uvedomujem, aka som naivna. Co vsetko sa okolo deje a dialo. I to, ze nemam hrosiu kozu a ak sa vcas neprepleskam, tak nikdy nikomu nepomozem co i len darovanim jedla,prikryvok ci hraciek. Alebo sa uz nebudem moct modlit, aby tieto stiplave - do kosti lezuce zimy prestali.

Aj preto som vcera isla s priatelom do Kosic a v nakupnom centre som hladala naplaste radosti. Neskor v aute padla veta, ze: ,,...to je mile, ked vam zenam staci aj drobnost a tak sa z nej tesite.'' Doteraz sa tesim. Z pletenych rukaviciek, z maleho srnciatka na dlhej tenuckej retiazke a z penazenky so zajaco-srnkou . Vsetko vyhodna kupa, vsetko vypredaj.

Dnes som sa  potesila tiez. Dosla mi objednavka na platacie nite(alebo sa spravne volaju latacie ?). Mala som stastie pred par dnami, ked som nahodne natrafila na distributora a mohla si z katalogu vybrat odtiene podla zelania.

Coskoro z nich budu dennicky, ako tieto:

Najradsej by som z nich sila hned a zaraz, ale nemozem zabudat ani na velke babiky. Naposledy som zhotovila tieto dve :

a na dalsie sa 'caka'. Zacnem na nich pracovat hned ako dokoncim tento blog . Vlastne hned po tom, ako do treskucej zimy vonku zoberiem vyvencit svoju Holly. Potom sa vinne-nevinne zababusim do deky, zapnem telku a budem modelovat..... A budem modelovat aj ked u mna zazvoni zvoncek a pride ma navstivit sestra s jej Lujzou Bananovou(yorkie, ktory miluje banany) a budem modelovat aj vtedy, ked uz bude vonku davno tma.

Nuz a poritom vsetkom, sa nezabudnem nadalej modlit.

cinky-cink