Babiky

Je uz troska neskoro a som unavena, no chcem sa este podelit s najnovsim dielkom. Su nim 3babiky z polymerovej hliny. Este ich treba natriet  a potom pre ne najst miesto. Uvazujem,ze ich pokrstim na ochrancov dennikov ,ze im usijem drobne vrecka, kde budu byvat a chranit vpisane tajomstva ...no mozno im iba usijem kapsicky a pojdu na krk alebo do tasky, aby chranili radsej ich majitelov... Neviem a dnes nic nemymyslim. Ale zajtra sa o to pokusim. Lucim sa teda s fotkami mojich troch gracii.....PS: na fotkach mozno vyzeraju velke, no su mensie ako dlan;)

Sladke sny!

Rozpravka

Opat mi to chvilku trvalo, kym som zasadla za svoj ruzovy netbook, aby som co-to napisala. Dni sa kamsi nahlia, obcas nechapem, kde sa stratila streda ci stvrtok, bum a je tu piatok a znova vikend. Tento tyzden na seba nemozem byt pysna. Pracovala som na novom projekte, ako som si ho vedecky nazvala. Ale vysledok nie je to,co by som ocakavala. Vcera som sa vratila z isteho prosperujuceho podniku ,kde som sla so zamerom vyuzit svoje veci v sirsom predaji. Na ich profi pocitacoch ma odstrasil doslova tekvicovy vyzor mojich veci. Su naozaj tak oranzove? Ako som ich videla, tak som skrikla: ,,Nemate nahodou zle nastavene farby?'' a vtom som sa zhacila,lebo tuto vetu som uz raz pouzila- v Londyne. Tam som tiez nechapala, ako je mozne, ze to, co nenasnima moj fotak, co nevidim ani na obrazovke mojho pocitaca, ma vskutku vyzerat prave tak,ako to vidia oni na ich profesionalnych pocitacoch a co nasledne vychadza z aj ich profesionalnych tlaciarni. Doteraz to nechapem.
Hm, prikladam foto z mojho vcerajsieho fotenia:

Oranzove? Pribeh uz k tomu mam, bude tak troska primitivny, jednoduchy..,ale na tu malu izbietku, aku som k nemu zhotovila, je presne akurat. Ak pojde vsetko ako ma, tak sa dnes ku foteniu vratim. Ideme sice na rodinne nakupy;), potom hra milovany Potter a som pozvana do cajovne,  ..... ved nejako bude. Inac, ak spominam tu cajovnu, tak coskoro z nej prinesiem par fotiek. Jej majitelia byvaju v rovnakom panelaku ako ja a s ich povolenim si cajovnu smiem nafotit. Bola by skoda neurobit tak. Nemohla som uverit vlastnym ociam, ked som do nej po prvykrat vosla. Pripominala mi podnik z New Yorku, do ktoreho sme obcas zasli. Volal sa Living Room a podobne ako tento podnik,aj v tejto utulnej cajovni sa organizuju akcie ako party v kostymoch. Necudo, jej majitelia su odchovanci Irska, kde si na toto ich 'cajove zivobytie' zarobili. No a podobne ako spominana Newyorska obyvacka, aj u nich sa budu konat umelecke akcie, vernizase a stretka. Tesim sa a slubujem,ze budem informovat, ked sa nieco zaujimave udeje. Je to obrovske plus pre nase male mesto, v ktorom sa toho zas az  tak  vela neudeje. I ja rozmyslam, ze cosi v umeleckom style zorganizujem...,ale nechcem predbehovat.

Nateraz by som sa beztak mala sustredit na svoju pracu. Akurat dnes som dokoncila mini diarik pre istu slecnu. Prikladam foto:

Je to najmensi obal ,aky som dosial usila. Je vskutku roztomily. Uf, samochvala smrdi....., ale verte mi, ak to niekto -hocikto niekde cita, som na seba prisna. Nevravim,ze som do tohto diarika zamilovana, lebo i to sa mi stava, ale ....je rozkosny. Pozeram, ze uz sa mi vybija baterka na mojom mini pc,co je skvely dovod na skoncenie. Drzte mi prsty prosim, nech sa mi dnesne fotenie vydari i spominany pribeh..... Budem informovat a prinesiem i slubene fotky. Nateraz sa lucim a i v mene mojej sladkej spinkajucej Holly sa lucim.(ps: vcera na vylete som ju nechala behat bez voditka,po prvykrat. Neverila som, ako pocuvala na moj hlas. Ibaze...., ako odbehla do lesa a ja som ju zavolala, zlatunka sa rozbehla tak rychlo, ze zoskocila z brieska v plnej rychlosti a dopadla na svoj dlhy chrbatik. Nastastie sa v mojom naruci otrepala a o chvilku znova cupitala dole chodnikom za jej kamoskou Beky, ale stale ju po ocku sledujem, ci..... Ved viete. Pre istotu. )

S laskou, Bobek.

Ou Boze....odpuste mi anjeli !

I gramatika i kazdy, komu 'y' oci kolu! (hadam sa teraz znova nemylim.... myslim,ze odlozim bokom anglicku literaturu, aby som si citanim oprasila zabudnutu slovensku gramatiku). Pardon, pardon, pardooooon.

Ked laska boli alebo existuju anjely?

Viete ako plati,ze po smiechu byva plac. Tak sa pytam, ci to plati aj naopak. Ci po placi byva smiech? Vraj ked byva zle, tak sa akoby zazrakom objavi niekto alebo nieco a vsetko sa razom zmeni. Niektori ludia, ako i moja mladsia sestra, tychto ludi nazyvaju anjelmi. Tak vcera som ich stretla. Jeden z nich mal rysave vlasy a vyzeral ako velmi pohladne dievca. Vedla jej noh cupital bielo-hnedo flakaty psik . Padol si do oka s mojou Holly. A s jeho majitelkou. Slova, co vravela, boli i moje. Novy byt, prazdnota, male mesto, spomienky na cudzinu..... ved nejako bude, prid, caj, jej cajovna.....4 a 2poschodie. Pozvanie som prijala. Uz sa tesim na horuci napoj! I na priatelstvo .
A potom..... potom som stretla anjela cislo 2. Stary priatel. Oh, ako dobre je ich najst. Cisla i usmevy sa vymenili. Strucne info ,aby sa vyplnili prazdne miesta,ked sa za nami docasne  zlahla zem.
A bude dobre.
Cas bezi dalej.
Trocha ma mrzi,ze som v posledne dni neurobila nic pre Sashe. Trapila som sa s anglinou, chystala material a projekty na vytvarny kruzok, co tento tyzden vediem. Tuto su kamienky, nazbierane az v susednej dedine, malovane akrylom a ceruzou. Budu sa pacit detom? Ja si ich schovam a po jednom pribalim do papierovych obalok ako odmenu pre mojich zakaznikov.
Ved i oni su anjelmi. (tymto dakujem Janette, ktora mi vcera poslala email, aky hladi. bez opytania, bez prosby, len tak. hladiace emaily mam rada. a teraz viem,ze kdesi v dialke mam tiez priatela, ktory sa diva na svet ako ja. so sklopenymi ocami.... )
Na zaver pripajam  spominane  rybicko- kamienky. Ak sa zdaju smutne, nevadi. Rozveselia sa, ked poplavu.... a ja ich drzat nebudem. Lebo ak by som im vzala slobodu, nikdy by ma nemilovali ( nie, nasilu ich drzat nemozem...a ja viem,ze chcu plavat inam ).

Zvykam si

Dni tak rychlo bezia, az mi to pride neuveritelne. Veci sa menia zo dna na den  a predsa sa tak vela v mojom zivote nezmenilo. Verejne sa priznavam, ze po adopcii psika ma chytila panika. Divala som sa na Holly a bala sa viac nez som sa dokazala tesit. Naplnil ma pocit uzkosti, dookola som si opakovala ''A co teraz? Co ak ochories?Kto s nou pojde von vyvencit? Co ak nebudes moct zadovazit dostatok penazi pre zivot? Co urobis potom? Das ju prec,ked budes musiet ist do zahranicia?'' Este stale vo mne ostali tieto otazky,ale uz nekricia, len su tam - kdesi dnu a cakaju,kedy budu moct znova vrieskat. Akosi som sa prinutila upokojit a povedat si,ze ak odidem, tak budem zodpovedna a mala pojde so mnou. Ak budem chora, budem niekomu platit, aby ten cas zil so mnou. A aha, uz sa aj nasiel clovek, moja draha sesternica, ked len tak zasvitorila: ,,Ved ja ostanem a pomozem. Ak nebudem mat pracu, ja rada ostanem.''
Strach zo zodpovednosti nie je jedine, co ma v poslednej dobe trapilo. Niekto, kto mal byt radsej zabudnuty, sa znova objavil v mojom zivote a rozhadzal tam kompletne vsetko. Ale uz sa upratuje a lesti vsetko vo vnutri . A najkrajsie na tom je, ze vdaka umeniu to ide. Dokazom vsetkeho chaotickeho je dennicek, ktory som vcera sila takmer cely den! Nazvala som ho ''Lasku si nosi v brusku''. Velmi sa mi paci tato veta. Podla mna laska nie je v srdci ale v brusku. Neviem ako ju citia ostatni, ale ja ju mam tam. Vzdy sa ozve po svojom,ci bolestami ci steklenim. Akosi mi vcera neslo fotenie a podla mna  najkrajsi dennicek vysiel na fotkach troska fadne. Ved aha, tu je:

Ale nemozem sa stazovat. Zda sa ,ze mnohym ludom sa moje dielka pacia. Dnes skocim ku nam do papiernictva. Hoci som zistila,ze ceny su tam omnoho vyssie ako v inych predajniach, nemam velmi na vyber. Este mam jednu nedokoncenu babiku, ktoru by som hadam aj mohla dnes 'zbuchat'. Nebude ziadna kocka. Jej tvar je skor karikaturna, preto neocakavam,ze sa bude niekomu pacit. No nemozem inac ako sa pochvalit,ze Isidora, ktoru som sa rozhodla zasvatit poezii , sa uz predala. Podla slov jej buducej majitelky, sa o jej buducnost bat nemusim. Pojde k niekomu, kto si babiky zbiera a taki ludia sa o ne vedia postarat. I tu uz pomaly stracam svoj ustrachany pocit, ze s kazdou babikou stracam nieco mne vzacne. Pamatam si ake to bolo pre mna tazke predat alebo darovat babiku.... Haha, stare casy! No a tu je Isidora:

Prv, nez sa na dnes rozlucim ( so slubom, ze sa sem budem znova vracat tak casto ako som sa zvykla) , by som rada podakovala Lucy Hudec. Vcera mi od nej dosiel balicek a nesmierne ma potesil. Niektore kusky latok su fantasticke a urcite ich aj dnes vyuzijem! Najkrajsie na tom je, ze ja som ten balicek neziadala. Prisiel sam, len tak . Drzala som tu obalku s peknym rucnym pismom cestou z posty, no vydrzala som len po lucku, kam chodi Holly na hmhmhm. Tam som nevydrzala a balicek otvorila. Okrem ineho som tam nasla odkaz, ze nech z toho vzniknu zazraky nevidane. Divne, ake to je, ale to sa mi na celom balicku pacilo najviac. Tie linie bieleho pera na odtrhnutom kusku kartona. Pozdravujem teda Lucy a prajem jej presne to iste. Aby spod jej prstov dnes i v ostane dni, vysli len zazraky nevidane. Hm, vlastne, myslim,ze to prajem kazdemu! Tak nech mame vsetci krasny den!

Sniva sa mi?

Ubehol taky dlhy cas od mojho posledneho blogu..... Naposledy, ked som pisala, som mala na rukach bolestive mozole. Davno sa zahojili. Hoci sa este daju vycitat z mojich ruk, uz zabudli boliet. Vo svojom novom byte uz dokonca tyzden byvam a co je este zaujimavejsie, uz v nom ani nie som sama. Nie je to clovek,co mi robi spolocnost, ale psik. Dala som jej meno Holly, ale neviem si na neho zvyknut. Teraz myslim to meno, hoci i my dve  si budeme musiet na seba zvyknut . Vcerajsia prva noc nebola vyhra.... Som hore od tretej a ani to spanie predtym nebolo bohvieco. Nacuvala som kazdemu buchnutiu, skrabaniu, skucaniu.... Mozno jej chybali sestricky, mozno mamina...,mozno zname prostredie. I ja som neista. Nie som vzdy taka silna, ako by som chcela byt. Byt sama moze byt fajn, ale obcas je prepotrebne niekoho pri sebe mat. Jeden sa sam o seba opriet nemoze.
Ale nechcem pisat iba  o neistote ci pochybnostiach. Kto ich nema? Ak verim v to,ze vsetko ma svoj zmysel , tak i moje sucasne postavenie zmysel ma. A moje umenie tiez. Pride mi neskutocne ako sa mi dari. Moje veci sa pacia! Dostavam emaily a pochvaly a ja ich hltam a hltam a hltam.... Oh, ako dokazu slova hriat! Milion krat dakujem! V poslednom case som dost rozcitlivena, rozplace ma kadeco. Aj teraz sa mi chce plakat ..., lebo sa tesim,ze moja praca tesi .  Ake rozmarne bolo cele moje strachanie?
Dnes asi nezverejnim nijake fotky. Som unavena a viecka mi padaju. Este mam nejake objednavky a skicar s nedokoncenou skicou caka vedla mna na stole. Preto sa rozlucim a len poprajem dobru noc vsetkym,no najma tym,  ktori sa tiez ( niekedy)osamote  boja.