Vonku je ešte tma.....ale vtáky už dávno hlasito švitoria. Kdesi v diaľke tiež počuť motory uháňajúcich áut, ale ešte sú dosť slabé na to, aby prekričali ten vtáči spev. Zaspala som dnes. Zas a znova. Budík zvoní...vypnem ho a spím ďalej. Zvoní znova, zas ho vypnem a spím ďalej. Viem, že nemusím vstávať...ja len chcem. Keď sa potom konečne preberiem, hnevám sa na seba, že som si dožičila tak prepotrebný spánkový luxus. Vo väčšine dní je tento môj hnev opodstatnený, lebo mám toho x a y , čo chcem urobiť. Nie však teraz. Teraz som stratená vo svojej vlastnej časosfére. Za tie roky, čo tvorím , som sa naučila...že nasilu nič nedám. A tak sa chytám niečoho, čo ma hladí...steh po stehu.....pokoj, pokoj......vyšívam......
Plánujem, čo s dnešným dňom.....že bude asi podobný tomu včerajšiemu.....že ho prežijem s Jorikom.....že sa budem o neho opierať...rovnako, ako on o mňa. (Avšak ja to viem robiť nenápadne.)
Občas som sama udivená z toho, s akým pokojom mu po ypsilontý krát ukazujem pavučinu v podchode, hladkám fialové hlavičky kvetov, menujem čisla domov, hoci ich už poznám naspamäť. Až k večeru na mňa padá únava....nevládzem držať fixy v rukách.....chcem sa len stočiť v papasane a spať. Aj kúpeľ je príliš namáhavý. V noci sa miesto pokojného spánku budím a kontrolujem Jorika....či mi neušiel spať na balkón, kam má tendenciu posledné noci utekať. Svietim na neho mobilom a doslovne sa desím vlastných citov, ako veľmi ho milujem. Bozkávam mu kolienka tými ubolenými perami a teším sa. Hej, posledné dni som viac mamou ako výtvarníčkou.
Ale ani tá vo mne neutíchla úplne. Pýta si svoje slovo kedykoľvek sa bez hanby zložíme v obchode pred regálmi s knihami , v ktorých si buď len listujeme alebo aj čítame. Tie sekáčové sú najlepšie. Už ich mám doma riadnu zbierku:). Niektoré balím a posielam tam, kam takých kníh niet, niekomu, kto je rovnako ja, knihami posadnutý.
Všimla som si však zvláštnu vec..( len tak náhodou som sa dozvedela) že niektoré z mnou propagovaných kníh, si ľudia na základe mojich slov kúpili! Prečo nie, že áno ? Len mne to príde tak neuveriteľne úžasné! A tak.....
..som dostala nápad...že si tie svoje knižné skvosty nebudem nechávať lakomo len pre seba, ale sa o ne s vami podelím.
....možno aj preto, že knihy sú poklady , ktorých nikdy nie je dosť . Fakt, že by som svojim blogovaním mohla napomôcť ich ďalšiemu predaju, ktorý je v dnešnej dobe , keď sa čítajú skôr komenty na Facebooku, skôr vzácny ako bežný, ma nesmierne teší pri srdci. A tak ani trocha neváham začať s mojím novým plánom a to...postupne(ako mi to čas dovolí) ukázať vám to najkrajšie(aspoň podľa mňa), čo mi pod prsty prišlo. No a začnem touto krasotinkou.......
...ale to až v ďalšom blogu. Aby toho naraz nebolo priveľa.....
Cinkylinky....
No comments:
Post a Comment