Halóóó.......

Halóóó......je tam niekto? Tu Vierka. Som dospelá, dokonca mamina...hádam nevadí. Hľadám niekoho, kto ma povedie. Ale neviem kam.....asi na cieli nezáleží, len aby som sa prestala báť. Podmienkou je pevný stisk.

Dnes ma čaká zubár.

Som vydesená na smrť. Neviem, čo mám čakať. Som unavená z injekcií v spodnej časti mojej tváre. Dnes ich isto zopár znova dostanem. A po pár dňoch zas .... Žmolím si prsty medzi slovíčkami, čo ťukám na klávesnici môjho notebooku. V rozprávke Janka a Danka sa dvojičky v strachu pred búrkou zmenšili tak, že sa schovali u slimáka Paľka. Pozerám na seba , či sa nezmenšujem... hm, furt som rovnako veľká. Na plastike, ktorú som prvého apríla absolvovala , som bola vychválená, ako sa hojím. Až na jednu drobnú procedúru a ďalšiu možnú o pol roka, bola som schválená ako pohľadu hodná a spôsobilá do ulíc medzi ľudí. A aby sa mi ľahšie dýchalo.....moje zranenie bolo popísané ako traumatické a dostala som nárok na terapeuta, aby ma naučil nebáť sa znova slobodne behať. Až sa  to naučím a nebudem následne bežať až príliš rýchlo.....zastavím sa a napíšem vám o tom, lebo....možno....aj medzi vami sú takí, čo sa boja. Nie behania....hocičoho. Možno, keby som poznala to tajomstvo už teraz......nebála by som sa ani dnešnej zubárskej návštevy.

Ibaže ho nepoznám a bojím sa.

A tiež sa bojím kadečoho....najskôr aj preto kreslím na požiadavku....nakresli hocičo....škriatkov ochráncov....

 

...a možno aj preto som posledné dni, keď sa dalo....prekutrala koše v sekáčoch ,či v nich nenájdem ušmudlané talizmany. Také, čo kedysi komusi pomohli. A viete čo? Našla som . A nekúpila. Ale dospela som k cennému záveru (hoci, moja súkromná štúdia spočíva na dvoch plyšákoch ,ale i to je úspech).....že s milovanými hračkami je to rovnako ako s milovanými ženami. Kedysi dávno , musela som byť ešte slobodná, keď som takéto veci čítala....., som sa dočítala čosi krásne. Že chlapov priťahujú ženy milované svojimi partnermi..., lebo fakt, že sú milované z nich žiari, sú sebavedomejšie, slobodnejšie....spokojné so sebou. Napriek tomu ich nezadané , po vzťahu bažiace  kolegyne, sú stiahnutejšie a definitívne nemajú tú pomyselnú iskru, ktorá chlapov priťahuje. S milovanými hračkami je to to samé. Držala som ich v rukách....užmolené rokmi, obnosené, vyšúchané a mŕtve. Nič. Isto iste, začínam chápať single ľudí...., nájdu sa aj milované hračky bez milujúcej osoby, ktoré žiaria....len ich treba dlhšie hľadať.

 

Myslím, možno...prejdem dnes šuflíkom svojich osobných talizmanov a nejaký si dnes so sebou na to poobedňajšie sedenie vezmem. Vám želám miliónkrát krajší deň bez zubárskej vŕtačky.

 

Cink cink !