Keď sa to vo mne rozbúši

V posledných dňoch sa mi to stalo dvakrát. Dosť na to, aby som to prehliadla. Dosť na to, aby ma to nezaskočilo a neprinútilo sa ma opýtať, či som  v "poriadku" ? Odpoveď na to doteraz nemám a už ani nehľadám. Asi preto, že nech sa vo mne jedná o akúkoľvek úchylku, je to po prvé v podstate neškodná úchylka a po druhé, je okolo mňa už toľko nálepiek( mám na mysli nálepky všade okolo nás, akými sa medzi sebou ľudia častujú a mnohé - mnohé z nich sú nemilé) , že sa sama nálepkovať nechcem. Napokon, ostalo mi na to tak pekne na duši, že ešte i teraz, keď ťukám tieto písmenká, sa usmievam. A verte mi, na duši mám skôr daždivo posledné mesiace..., nie kvôli sebe, to nie....ale kvôli mamke (mamina je krajšie slovo, hádam aj modernejšie, kúlovejšie....dozaista , no ja nemám maminu. mám mamku. ) . A tak, keď sa stane čosi tak hrejivé ako sa mi stalo, chránim si to v sebe ako poklad. A nech je aj úchylný.

Prvýkrát sa mi to stalo v sekáči ,v študentskej časti neďaleko centra mesta, v ktorom teraz bývam. Jorik sa hral, ja som mu hľadala jarnú bundu (prosím, až na ojedinelé výnimky, ako čiapočky tenké, ktoré anglické deti nepoznajú a teda nie sú v sekáčoch a za ktorými sa vezieme výťahom na druhé poschodie v obchodnom móle do HaM- rozumej, akýkoľvek dôvod na stískanie výťahových gombíkov je u nás vítaný :)kupujem všetko obnosené). A miesto bundy, našla som na zemi bielu plyšovú hračku, hoci si nie som na 100% istá , či to bol plyš. Bol tak vyhladený , že sa nedal rozoznať. Nikde nijaká cenovka.... Očami som blúdila po obchode a pár sekúnd na to sa majiteľ našiel . Možno 4ročné dievča...., hračka jej vypadla  z košíka na bicykli, na ktorom sa po obchode vozila. Tak trochu smutno mi ostalo, priznám sa. Ako, bolo mi jasné, že takú ušmudlanú hračku by dnešní predavači v sekáčoch bez váhania vyhodili, ak by ju aj niekto priniesol . Ich koše sú plné hračiek neošúchaných, najlepšie,ak majú aj visačku. Myslím, že tomu nerozumejú. Možno, ak by si prečítali knihu The Velveteen rabbit od Margery Williams, rozumeli by mi. Prisahám, keby sa to malé dievča o tú neidentifikovateľlnú hračku neprihlásilo, vzala by som ju k pokladni a kúpila by som ju.

Druhýkrát sa to stalo v buse, keď som sa s Jorikom vracala z našich doobedných potuliek. Pred nami sedela rodina s dvoma deťmi. Jedno z nich, dievča, jedlo čokoládový muffin a čokoládu malo všade možne, hádam aj za ušami. Z kočiara na zem čosi spadlo , matka to zdvihla a podala dievčaťu. Prosím pekne, bol to potkan z rozprávky Ratatouille ! Ako už len môže byť potkan Ratatouille od Disneyho magický???? A bol! Keby sa dal kúpiť, kupujem! Všetko na ňom viselo.....guľôčkavelo sa....seriózne sa pýtam - koľkokrát musí človek plyš pohladkať ,aby sa takto zmenil? A to dievča, lenčo mu babka vyutierala čokoládovú tvár , prechádzala si po nej tým potkaním pokladom a mne bolo jasné, že sú za tým roky podobného mojkania sa .Verte mi, je jedno aká hračka to je, keď je dieťaťom milovaná, zmení sa, dostane život. Videla som to na vlastné oči. Ak už nik iný, Margery Williams mi rozumie.

Včera som bola s Jorikom v Toys are us. Len zbežne sme prebehli sekciu plyšákov ( nevyzerá to nádejne pre mňa. Môj syn mi najskôr nijakú hračku nevyhladká.) , aby sme zaparkovali pri ružových magických paličkách ( áno, nech žije ružová! nateraz...už čoskoro bude fuj, to mi je jasné :).  Tie hračky tam....tie nové továrňou voňajúce plyšáky....ani jedna z nich nemala v sebe život. Aj som mala nutkanie si jednu z nich vybrať a skúsiť, či také kúzlo ešte sama dokážem...ale hneď som sa sama skolila a očastovala sa slovkom "smiešna". Namiesto toho som doma vzala do rúk fixy a nakreslila si zberateľa týchto kedysi milovaných hračiek.....

 

 Ak sa tak má stať, raz mi jednu podhodí do cesty a v okolí nebude nijaké štrbavé dievča, čo mi ju vyfúkne ..... :).

A ..,na inú tému, keď už spomínam zberateľa a kreslenie, nakreslila som tých magických postavičiek o trošku viac...celkom tri. Tu hľa sú ďalší dvaja.....moja priadka vlnová ...

 

 

...a hľadač múz.... ak ich nájde, vpletá si ich do vlasov, odtiaľ nevypadnú....

 

Na záver, neviem si odpustiť, ak máte doma živú hračku a je vám k ničomu, len zavadzia..., napíšte mi. Ak to bude taká tá pravá ušmudlanina, z ktorej sa to vo mne rozbúši, rada si ju adoptujem. U mňa jej bude dobre, verte mi.

 

Cink cink cinky link !