u bobeka: Október

Nechce sa mi veriť, ale je október, mesiac, kedy Jorik oslávi svoje druhé narodeniny a zároveň to bude náš prvý rok v UK. Paradoxne, oslávime to všetko doma na Slovensku. Oslávime myslím v úvodzovkách. Veď vy viete prečo.

Oh, náhle sa cítim unavene. Oči sa mi zatvárajú....hm, asi si skúsim na chvíľu pospať, prv, než vstane Jorik a s ním všetok hurhaj dňa. Chcela som kresliť,ale spánok je dôležitejší. Priznám sa vám a je mi jedno ako malicherne alebo samoľúbo to bude znieť, odkedy mamka ochorela, vážim si o kvapôčku viac vlastné zdravie. ( Nuž, mám taký pocit, že ono to moje zdravie nie je len a len moje . Prapodivne ako to znie, no príde mi, že odkedy som mamina, delím sa s ním s Jorikom. Potrebuje ma zdravú pri sebe a akosi nepísane, maminy hádam rozumejú, beriem to takmer ako zákon, ktorý nesmiem porušiť. ) O zdravú kvapôčku viac. A možno aj o nezdravú (ako keď som včera počas nášho večerného nákupu sondovala etiketami zubných pást Colgate hľadajúc tú internetom obvinenú látku, že spôsobuje rakovinu a ........našla som ju ! Zbohom Colgate!)

...............................................

Posledné dva dni u nás lialo. A lístie sa zbláznilo, prisahám, akoby zajtrajšok nemal nikdy prísť, padá húfne na zem a šuchotá tam tak hlasno, že ani tá najhlučnejšia nákupná igelitová taška búchajúca každým krokom do kolien ho neprehluší. Každý deň, keď prechádzame pomedzi stromy, ukazujem Jorikovi prstom na padajúce lístie a snažím sa mu vysvetliť, že leto je fuč, že je jeseň a potom prídu ..vianoce.

Večer sa aj skôr stmieva. Páči sa mi to. Ako všetko tíchne spolu s odchádzajúcim slnkom. Dlhé večere sa pomaly začínajú.

A ja môžem kresliť a hrať sa s fixami , lebo môj drahý je teraz doma a zabáva sa s malým . Peppa Pig hrá z telky takmer nonstop , ale ja mám vlastnú rozprávku. Tú, ktorú som pred časom začala zhmotňovať, teraz prekresľujem odznova. Fixami. Náruživo a nadšene.