BOBEK IN UK (Anja)

Je čosi po siedmej. Jorik ešte spí a manžel sa vráti z roboty skôr, než dopíšem tento blog. Jem ovsené koláče, pijem ríbezľový džús. Som ospalá. Včerajší dážď a vietor mi nedovolili v noci spať , dnes ma zase z postele vytiahla túžba ušiť novú bábiku. Pravda je, že som ešte neušila ani steh. Iba som nafotila Anju, bábiku s vláskami ryšavými ako mrkva. Nevedela som odolať. Našla som ju na stole, ako sa zhovára s Estellou a prisahám, počula som ich šepot....ich bábikovské príbehy...ako sa niesli ranným tichom našej obývačky. Cítila som sa ako dieťa . Poznám ten pocit dôverne, hoci mám dávno po 30tke. Zacinká vo mne a ja náhle verím, do kosti hlboko verím, že bábiky žijú.Presne ako keď som bola malá...každá bábika mala svoj príbeh. Teším sa , že tú naivitu v sebe ešte mám. A teším sa o to viac, že ju objavujem v bábikách, ktorým som nie len šaty ušila, čo som zvykla ako dieťa, ale že sú celé zhotovené mojimi rukami. Každý steh ihlou, poctivý a presne taký, ako ma ho naučila moja babina. Milión pohladení prstami má isto tiež magickú moc....och,aká som rada, že nachádzam to, čo som hľadala. Moje malé ja.

A toto je ona....moja Anja.

 

 

Takto sa pomaly rodila....

...v káve máčanou spodničkou....

...s kávou farbenými kvetinovými šatami...

Očká boli veľkým míľnikom....už vidí aj ona mňa...

Tu už stojí v objatí Estelly...

...hrkútajúc .

 

Som na ne pyšná a povedala som im to.

Som im vďačná, že ich mám, že sa vypýtali z toho secondhandového trička na svet ku mne,k nám.

Dnes cinkajú spolu so mnou na záver...

čarovné, detské a rozprávkovo magické,

aké len bábiky vedia...

 

CINK CINK CINK.

 

 

 

 

BOBEK IN UK ( lietam..)

Stalo sa už aj vám, že ste mali obdobie, kedy ste akoby nestáli nohami pevne na zemi ,akoby ste neriadili svoj život ale radšej nechali sa ním viesť ? Je to akoby ste šli na zotrvačník a hoci kdesi hlboko v sebe si želáte znova chytiť riadenie pevne do rúk, nateraz je vám to úprimne jedno a nechávate sa ťahať a niesť, strkať a drgať kamkoľvek , kam sa vyšším silám zaumieni... Ulicami sa dnes vonku preháňa desivý vietor a ako mu načúvam , myslím na papierového šarkana ako sa trepe vo vetre , neschopný odletieť ,lebo dlhá šnúrka ho drží priviazaného k zemi. Ani sa nechcem pozrieť bližšie do pomaľovanej tváre toho šarkana, lebo už teraz viem, že by som v nej spoznala tú svoju. Jorik ma potrebuje a jeho "potreba" ma teší a práve kvôli nej sa ten môj zotrvačník nezastaví. Robím všetko ako mám, na čas ...teda všetko, čo si nevyžaduje moje hlbšie ja. Varenie obeda si ho nepýta, postelanie postelí si ho nevyžaduje....aj vysavánie je fajn bez neho....kočíkovanie si ho občas pýta, ale zaslepím ho pohľadmi na ľudí na pláži, na ich tváre,ich šaty...a napokon, radšej zavolám domov alebo si pustím audio knihu a ... je ticho. Myslím, že sa trocha obávam zmien, ktoré sa blížia. Už som o nich písala, viac slov k nim netreba. Musela by som kvôli tomu otvárať to "hlbšie ja". Verte, je lešie, keď je ticho. A takto zotrvačníkovo aj tvorím.....Prechádzam ihlou sem a tam a tam a sem,došívam nedokončené, nič nové nevymýšľam. Konečne som dokončila  diár na rok 2015.....

 

 

...hoci január to už nestíha....

 

 

... a k vyšívaným priateľkám....

 

 

...vyšívam tretiu...

 

 

Vonku ešte stále fúka desivý vietor a  ja sa v ňom trepocem....a čosi mi vraví, že sa blíži niekto alebo niečo s nožnicami v ruke a už čoskoro znova poletím....

 

                                                                 Cinkylinky.......

BOBEK IN UK (rozhodnutie)

Nikdy som nebola dobrá v rozhodovaní. Len ozaj občas sa stalo, že odpoveď bola jednoznačná, netrebalo nikde pátrať, nikoho sa pýtať, nikde hľadať oporu či nebodaj názor kohosi iného. Teraz to mám o to ťažšie, že ide o živého tvora, moju Holly. Hľadám jej nový domov a je to jedna z najťažších vecí, aké som kedy v živote robila. Teraz leží vedľa mňa, schúlená do klbka, spí. Viackrát som sa jej snažila o všetkom porozprávať, prečo ku nám chodia cudzí ľudia, prečo mi chodíme k nim...ale nemyslím, že rozumie. Je rada, že sme ju vzali so sebou na výlet autom....že dostala extra pohladkanie,pomojkanie. Ťažké je to... Lovím v sebe celé dni, čo sme s hľadaním nového domova pre Holly začali a neviem v sebe nájsť pokoj a uzmierenie, že jej hádam aj bude lepšie v rodine, kde sa jej budú venovať.Ale kde vziať záruku, že sa jej ozaj budú venovať? Na základe tých pár návštev a úsmevov vo dverách? Prosím, prosím, nech pri mne stoja všetci tí hore, čo milujú zvieratká, aby som urobila správne rozhodnutie.

Toto všetko spôsobilo, že posledné dni akosi nie som schopná tvoriť a ani venovať sa zákazníkom, netuším, čo im napísať..... Prepáčte mi. Asi som viac citlivá , než si vôbec pripúšťam. Len som kreslila....aha...tieto dievčence...

 

...

ku ktorým mô syn Jorik nalepil bublinky a boom, vznikol medzi nimi tento krátky rozhovor...

 

 

Nakreslila som ešte jednu slečnu a až si zadovážim čisté zápisníky, tieto kresbičky im prišijem na obal.

 

Pred pár dňami som dokončila aj svoje ďalšie handrové bábiky, ale v náhlení sa za niečím originálnym, obávam sa, že strácam "čosi" a teraz to v nich márne hľadám.

 

 

 

Estella to čosi má a nechce mi to prezradiť a hoci je o ňu záujem, váham, či si ju nenechám.

Stará látka ,z ktorej som doteraz šila telíčka, mi došla, no v sekáči som našla novú . Svetlejšiu. Neviem, ako sa z nej bude šiť...nechám sa prekvapiť a budem dúfať v šťastný koniec. Vlastne, úprimne dúfam, že všetok zmätok , ktorý teraz v sebe mám, o chvíľu vyprchá a všetko ale ozaj VŠETKO šťastne skončí. A kým sa tak stane, budem sa tešiť z darčeka, ktorý mi zo Slovenska dorazil až sem:

 

Ďakujem pani Villmuška tvorivá !

A budem sa inšpirovať knihami, ktoré mi prišli pod ruky a ktorým moje oči nevedia odolať...až som ich musela pofotiť a poslať ich aj vám....

 

 

 Prvá je o Strýkovej Alonzovej dlhej brade...jááj, tá zabijácka kombinácia tyrkysovej a červenej....najmä tá červená línia....juj, halabala si ide a ja sa jej neviem nabažiť!

 

 

A tá druhá o skvelej Beatrix a hoci už mám zopár kníh o nej, toto je klenot a doteraz neverím, že som mala toľko šťastia a našla som túto knihu za smiešnych 4,99libier ! Je plná fotografíí, obrázkov, kópií listov ,máp.... miš-maš album jej života. Vrelo odporúčam!!!

 

A to je všetko.

Odpuste mi prosím, že nie som aktívna v písaní odpovedí na vaše maily....ale to úprimne len preto, že tie odpovede nemám. Až ku mne prídu, napíšem. Občas som taká...labilná a z tej labilnosti sa s vami lúčim a labilne hlasno a tichúčko cinkám a vyzváňam ......

 

BIMbamCinkyCINK !