Plávam v brušku...

Presne to som mala vo svojej mysli, keď som tvorila rybičky. Je ich päť....len tak, bez nejakého dôvodu. Robila som ich v akejsi naivnej nádeji, že tak ako si dieťa pláva v brušku matky, tak si taká malá rybička odpláva a dopláva všade tam, kde niečo tlačí, bolí, teší.....

Dala som im krehké plutvičky......viem, že s nimi doplávajú , kde len budú chcieť. A vyfarbila som ich vo farbách , aké si samé vypýtali....Jednu v sladkej ružovej :

 Druhú v nevinnej tyrkysovej s červenými bodkami :

Pri tretej som červené bodky zamenila za žlté :

 

A poslednú dvojicu som vymaľovala v pokojnej levanduľovej, len zas tie bodky, dala som raz tyrkysové :

 

 

..a potom zas veselo žlté :

 

Príde mi zaťažko, no musím priznať, že už týždne visia na stolnej lampe a mlčky čakajú, až ich pustím do sveta. Nech mi teda odpustia, že tak robím až teraz...so značným omeškaním. Ale aspoň sa im takto ušlo nekonečne veľa pohladení....,lebo .....haha ja viem, no poviem vám, hladím ich zakaždým, keď si ku nim prisadnem. A teraz dúfam, že budú hladiť i niekoho iného....

 

Cinky linky bonky bong!