Vianoce u nas...

Viem,ze kazde vianoce maju svoje caro. Tie tohtorocne by som nazvala rozpravkove alebo mozno kuzelne, ci detske...lebo mi splnili sny a vratili ma do cias, na ktore som troska pozabudla. Tento rok som si cas zorganizovala o cosi praktickejsie a vyhla som sa nekonecnym radam na poste, aj preplnenym obchodom , ba aj rychlemu upratovaniu na poslednu chvilu. Tuzila som po rozpravkach, po lenoseni, po citani knihy...tuzila som na chvilu vypnut a zit len pre Vianoce. Aspon na par dni. A vyslo to.

Dokonca sa mi zda, ze aj tie nase vianocne dekoracie su tento rok este vianockejsie. Nic im neubudlo na krase. Len sa ich okruh rozrastol o:

..o zlateho jelenceka...

a chutne zaobleneho anjela.(Presne tak nejak si anjelov predstavujem ja. Nedokonalych a hrejivych.)

Nemozem povedat,ze sme mali chudobneho Jeziska.To nepisem preto,aby som sa chvalila. Iba nechcem klamat. No tesi ma fakt, ze mnohe z darcekov boli rucne robene a to vedomie ma nesmierne hreje pri srdci.Prosim, dovolte mi , aby som sa pochvalila a ukazala vam aspon nieco z toho, co urobilo moje vianoce take carovne...

..bola to drevena truhlicka, mozno kufor...starucky a este spinavy. No coskoro sa o neho postaram a az dozrie cas a my budeme otvarat obchodik, stane sa jeho sucastou. Naplnim ho tovarom a budem dufat, ze urobi svoje caro a vecicky v nom vyniknu.

...chvalim sa aj rucne robenou kozmetikou. Vyskusana a schvalena!

A chvalim sa aj kozim mydielkom a knihami, ktore nikdy, ale naozaj nikdy nemozu chybat pod vianocnym stromcekom!

Nemenej velku radost mi urobila papierova krabicka s polymerovou hmotou. Nakolko je ju tazko zohnat u nas doma, dakujem za nu Jeziskovi z celeho srdca a slubujem,ze vyuzijem kazdy kusok z nej. A dakujem aj za anjelika, rucne robeneho, ktory nam uz  vladne na chladnicke a gani na mna zakazdym, ked ju otvorim;).

Do kolekcie spod stromceka si dovolujem pridat aj dosku s klucenkou dreveneho macka, na ktoru som natrafila pocas vymetania vianocnych obchodov. Ta vsak nie je moja, ale pochvalit sa mozem,ze?

No s cim sa chvalit smiem a aj budem, je to najkrajsie a najmilsie, co som tieto vianoce dostala a co ma sprevadza na kazdom kroku, lebo sa ho neviem nabazit a dostatocne nakochat- vazeni a drahi moji- dovolte mi predstavit vam Karolka Bublinu:

Pre mna je to laska na prvy pohlad. Uz ked som ho nasla na sashe, tuzila som po nom. Pridala si ho na list Jeziskovi a hej, on fungoval! Teraz je Karolko u mna a jeho autorke odkazujem,ze si moze vydychnut, lebo je v dobrych rukach;).

Je zvlastne ako dokaze hracka zmenit vianoce. Tento maly Karolko im pridal nieco, co im uz dlhe roky chybalo. Takmer som na ten pocit zabudla a teraz sa tesim, ze sa znova objavil.  Pripomenul mi dieta, ktore si v sebe kazdy nosi a je to uzasny pocit. Oh, kiezby to mohol kazdy povedat...

Ked som nadsena vytahovala Karolka  z papiera(bol zabaleny ako salonka) a usmev som mala kol-vokol hlavy(este ze mam usi;), napadlo ma...ci aj u mna zakupene darceky urobili tolko radosti ako tento mne. Ten pocit ma premkol a na tu chvilu som ho radsej poslala prec.

Ostava mi len dufat,ze ano. Ze nie len ja, ale tisicky inych ludi malo carovne a rozpravkove vianoce...ze Karolko nema az taku carovnu moc, len je sucastou niecoho, co leti vzduchom a postaralo sa o to, aby boli tieto vianoce ine- take  opravdicky rozpravkove.

Zatvaram oci a zelam si to!

Mocno-mocno!

Cink-cinky-cinky....

Od jula do decembra

...ubehlo strasne vela casu a mnohe sa zmenilo. Je mi velmi luto, ze som cely ten cas zanedbavala svoj blog, hoci som dostala maily s prosbami,aby som pokracovala. V hlave som pisala o 100/6, ale v reale som sa akosi nezmohla natukat jedno jedine slovo. Viem, vsetko ma svoje priciny a ja som davno  pochopila, ze casy, kedy som si s pravidelnostou svajciarskych hodiniek sadala k dennikom, aby som do nich zapisala novinky dna, su uz davno prec. Navyse, mam na koho namierit prst a oznacit ho za vinnika,pre ktoreho som sa odmlcala. Hoci pravda je,ze som to najskor ja,kto potreboval zresetovat a na chvilku odbocit z vyslapaneho chodnika. Ale zacnem pekne po poriadku....

Zacalo sa to  prstienkom a nasledovalo nekonecnou pripravou....Vsetko to vyvrcholilo 1.decembra - v den, ktory mi spred  mena zmazal pomenovanie slecna...

A hoci to bola svadba v znacnej miere handmadova a teda mohla by som na nu zvalit vsetku vinu...

...pravym vinnikom mojej dlhej odmlky je tento nenapadny dreveny nastroj:

Az sa mi verit nechce. Zda sa byt taky nevinny. Ale zdanie klame. Vytvara zavislost. A ja som sa nahle nevedela nabazit pribudajucich ociek . Doteraz sa ich neviem nabazit. Kazda zavislost za sebou nechava stopu a mne sa nahle zacali v skrini hromadit makkunke vyrobky.Schovavala som ich, lebo sa nehodili do bobekova a ja som nemala odvahu niekomu vysvetlovat,ze hej, aj toto som ja. Ani teraz si nie som na 100% ista, kde svoju zavislost zaradit. Povzbudenia typu,ze dnes uz hackuje kde-kto, ze sa mam radsej vratit k babikam, iba posilnili moju tuzbu schovavat sa. Na dnes vsak urobim vynimku a v ramci ospravedlnenia sa, vytahujem dokazy.

(Ta skraboska mi padla do cesty cisto nahodne a zdala sa mi skvela na maskovanie identity.)

Okrem tychto velkych veci, sa u mna (najnovsie) zacali rodit aj vecicky malicke,ako tieto bezprste rukavicky:

A taktiez nakrcniky...ale tie tu vytahovat nebudem. Lebo tie jedine som uz verejne odhalila.

Uvazujem teda nad otvorenim noveho obchodika..., lebo nevravi sa,ze kazda vec ma svojho majitela? Ale o tom este pouvazujem....

 Osobne si myslim,ze kazdy si  raz za cas  potrebuje odbehnut a tvorit aj nieco ine, ako to, co 'musi'. Mozno aj vdaka odreagovaniu sa hacikom, som znova nasla chut malovat :

...nabrala som odvahu a kupila si retiazky na kolekciu o vtacatkach:

...vykupila som sekac, aby som nakupene veci postrihala a vyrobila nahrdelniky:

...a zas a znova si objednala nazehlovaci papier na nove tricka:

Nabrala som aj cerstve sily na robenie babik:

 

 

..takze.... 

Zhrnam to vsetko dokopy a vyhlasujem, ze na nieco ten maly hacik predsa len dobry bol.

 

Hoci sposobil,ze som sa stiahla. No uz sa polepsim a dokazem to o chvilocku...lebo sa vam este dnes chystam porozpravat o vianociach v bobekove, o splnenych prianiach a predstavim vam Karolka Bublinu.

 

cinkam teda na chvilocku a iba potichucky

cinky-cinky-cinky...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Balickove dakujem

Mam rada ,ked u mna zvoni postar(u nas je to postarka) a ma pre mna balik. Vacsinou tomu tak byva, ked si nieco objednam , na com nie je nic prekvapive.
Ine vsak je, ked k Vam balik dojde bez Vasho pricinenia. Hadam ani nemusim pisat,ze taky potesi dvakrat tolko ako ten vopred naplanovany .
A tak u mna skoncil balicek od BUGi :

...o ktorom som uz davnejsie pisala a z ktoreho brosnicku doteraz nosim pripnutu na kabelke.

Tak podobne necakane u mna skoncil aj balicek od Miramar :

...z ktoreho sa miniaturne gombicky uz davno rozleteli na svetriky mojich posledne zhotovenych babik.

Nuz a pred dvoma dnami u mna zakotvil dalsi balicek :

..s takymto listkom vo vnutri. Opat jeden z tych z necakanych ...

Starostlivo odstrihnute rukavceky z pletenych svetrov su presne take, ake ja vyhladavam pre svoje babiky. Vybrala som ich z krabice a zas do nej vlozila hadam aj zo 10krat a som si viac nez ista,ze do nich svoje najnovsie babiky obleciem.

Tymto sa chcem podakovat odosielatelom za balicky, ktore prisli len -tak, aby potesili .

DAKUJEM!

A tentokrat len pre Vas cinkam na zaver

Cinky linky......

Ospale rano....

Tak sme sa dnes zobudili do ospaleho rana. Aspon tak sa mi to zda,lebo hoci ja som uz davno hore (chapaj  daaaaaaavno), vsetci u mna este spia.Nuz a tym 'vsetci'(okrem mojho priatela, mojho psa a mna samotnej) myslim sestru a jej syna, ktori k nam vcera zavitali a ostavaju na 10dni. A tak sa znova ucim chodit po spickach ,hoci pomedzi vsetky tie veci, co mi odrazu zaplnili dlazku, sa hadam ani inac ako spickach chodit neda.

Este si netrufam plne odhadnut ako velmi mi tato navsteva ukradne z pracovneho casu, ale budem sa bit o dusu. Najma kvoli tomu,ze som nesmierne potesena reakciou mojich zakaznikov, lebo.....

...tieto styri kreslene buttonky sa napokon tak pacili, ze dve z nich sa kompletne vypredali!!! (uz sme   doobjednali dotlac,len tak mimochodom). Ak sa mi podari, este dnes sa vo svojom oblubenom kresle na balkone stocim do klbka a so skicarom v ruke budem navrhovat nove odznaciky.

A mozno sa radsej pustim do dalsej babiky, lebo zoznam cakajucich tlaci a ja viem,ze kazdy by chcel mat tu svoju  co najskor doma. Dve slecny stale tichucko cakaju, starostlivo ulozene v kosiku s recyklovanym oblecenim , kedy na ne pride rad. Este vcera boli tri, ale jednu som z nich ukradla. A hla tu je. Dostala meno Emily a mne sa zda,ze sa k jej este detsky naivnej a zensky koketnej tvaricke hodi.

(...navyse, dovolim si znova vyzdvihnut malicke pruhovane gombicky na jej pruhovanom svetriku. Su od Miramar. Este mi zvysili tri a je velka pravdepodobnost, ze sa dnes alebo zajtra minu....).

Verte alebo nie, za ten cas, co tu tukam do pismeniek na mojom mini netbooku, sa Holly zobudila, ale len na chvilocku a uz znova spi. A vstal aj priatel a hra sa s mojim fotakom. Mam chut dat mu po prstoch, lebo s jeho technickymi informaciami o mojom fotaku a cisto muzskym zaujom stlacit kazdu gombicku ,co na fotaku najde, mi chce nastavit fotoaparat do 'stavu', kedy bude fotit prakticky sam. Marne sa mu snazim vysvetlit, ze pod jeho dohladom stracam ten zvlastny pocit z mojich fotiek,aky sa mi na nich mimochodom paci a fotky sa stavaju  akesi surove. No to je tak zbytocne ako keby som sa mu snazila vysvetlit ,aky je  rozdiel medzi levandulovou fialovou a jej pribuznou kralovskou fialovou ;).

V druhej izbe sa vsak u nas este tuho spi a mozno i u vas je tomu tak  ....preto  sa budem lucim po spickach a cinkam len tak tichucko....

cinyciny-cink-cink-cink..... 

Da sa dobehnut zameskane alebo radsej 'cert to ber'!

Tak som sa na par dni odmlcala a uz sa aj tlieskam po rukach za premeskane dni. Leto ma dostalo a to doslovne. Po krutej zime ,aka tento rok bola a po minulo-tyzdnovych horucavach som si uvedomila, ze nedokazem fungovat v extremnych podmienkach a je pritom uplne jedno, ci sa jedna o chlad alebo horucavu. Konecne sa vsak schladilo a po krasnych dnoch v zahrade nasho 'zozrobeneho domceka' (vid foto):

(i Holly si uzivala;)

(a ja s nou, cvakla som v rozbitom skle na dverach)

cestne vyhlasujem,ze poctivo zarezavam a z domu vybehnem len ak treba vyvencit psa , na postu a po nanuky .

A tak sa stalo,ze kdesi v tej horucave mi domov dosiel balicek od Miramar a v nom gombikove poklady. Povodne som o tomto necakanom darceku planovala napisat celucicky blog, no hadam mi to Miramar odpusti,ked ostanem len pri tom, ako uzasne mi jej mini vytvory padli vhod. Hla:

Babiku som nazvala Madie a uz ma aj svoju 'nadovsetko-pruzky- milujucu' majitelku.

Po dlhom case som vytiahla skicar a ceruzky a schulena v osuchanom kresle som na balkone kreslila navrhy na nove buttonky. Hla-hla:

Kazdy jeden z nich ma v sebe svoj pribeh , tak trochu primitivny ale nadovsetko ludsky; ako napriklad o tom, ze laska sa schovava v brusku a hej, ani vy ma nepresvedcite o tom,ze to nie je pravda. Ked sme zalubeni, lietaju nam v nich motyle, ked sa bojime, stahuju sa nam bruska do uzlikov, stara mudrost tiez vravi, ze laska ide cez zaludok a ze sa v nich rodia babatka, o tom nemusim ani pisat! S vasim dovolenim si zvysne pribehy necham zatial pre seba;).

Nemozem zabudnut ani na nove pohladnice. Kraluju na nich moje babiky a ze sa im to naramne paci, na to mozete vziat jed. Tuto-tuto, pridavam fotodokumentaciu,ze neklamem:

Este ich vsak musim narezat a nafotit a potom sup-sup s nimi do obchodika...

Hadam by som to ani nebola ja, keby som zanevrela na babiky. V Bobekovskej tovarni sa uz veselo miesi a z tychto este hanblivo tichych dam:

.....je uz jedna na svete. Dala som jej meno Timi.

Ostatne si musia este chvilu pockat ,ale viem to viem, uz nie dlho a i ony sa budu na svet usmievat s vlaskami a v recy satickach.

Podla predpovede pocasia nam uz horucavy nehrozia a tak si krizim prsty na rukach v nadeji,ze sa tak naozaj nestane a uz nikdy nebudu nijake prestavky.

Lucim sa s Vami ako vzdy- veselo cinkam

Cing-ling-ling!