Ked s casom prichadzaju zmeny...

Myslim, ze ked sa dozijem staroby, tak sa raz budem na toto obdobie pozerat ako na obdobie mnohych zmien. Veci, ktorych som sa obavala , sa nahle vytratili a otocili sa v moj prospech. Aby som nebola tajnoskarska (haha, existuje vobec toto slovo alebo som ho 'skomolila'?nebolo by to nic vynimocne v mojom pripade),prezradim,ze uz coskoro budem blogy zverejnovat z mojho (a myslim tym naozaj MOJHO) domova. Zda sa, ze vsetci 'neprajnici',ktori len doteraz krutili hlavou nad mojim predcasnym organizovanim buduceho hniezdocka, teraz uznavaju,ze : ,,Dobre si spravila....Inac by si spala na zemi.Kto vsak mohol toto tusit?'' Zeby len ja,lebo som jeho majitelka? Hovori zo mna pycha? Prosim o odpustenie, ak sa tak zda! To je len hrdost a ........ tuzba. Lebo len ti mne blizki vedia, ako dlho som tuzila pit zo svojich vlastnych bodkovanych hrncekov vo svojom vlastnom byte. S 30tkou v obcianke  bol hadam uz najvyssi cas ;).
A tak sa chvalim a chvalim....a prsty mam pritom skrizene, nech sa nic zle nestane.
A aby som nerepcila len o byte,tak spomeniem cosi aj o mojej praci. Priznam sa,ze v poslednych dnoch zaspavam s bolavymi prstami, lebo moje oci ani za nic nechcu pochopit, ze aj strojom sa da sit, nie len rucne. Odvravaju,ze : ,,Ak sijem s rukami, inac to vyzera!'' , a tak otrocky sijem. No rano su moje prsty zregenerovane a ochotne  pustit sa  znova do prace. Na Sashi sa nepredali nijake nove kusky, ale cestne vyhlasujem,ze mi pribudlo obdivovatelov a kazdy komentar ma nesmierne tesi. Vcera som sla spat tesne pred polnocou, lebo tak dlho mi trvalo, kym som do obchodiku prilakala Clementine. Bolo nesmierne tazke prelomit strach z jej zverejnenia. Hovorila som uz o tom,ze je to akoby som sa pred celym svetom vyzliekala donaha. Fotky vysli super a ja sama sa nemozem zbavit pocitu,ze Clementine 'zije'. Rozpravku mat vsak nebude, lebo uz je na Sashi vystavena k predaju. Tymto ju pozdravujem a prajem jej vela stastia. No a tu je,moja draha Clementine:

Krasny den prajem!