Pondelok asi nie je najlepsi nazov,ale v toto rano mi nic lepsie nepride na um. Naposledy som spominala,ze sa pokusim otvorit svoj internetovy obchodik a po dlhom odkladani som tak vcera konecne urobila. Je to stale troska zvlastne ,povedala by som dokonca,ze bolestive, akoby som sa odrazu ukazala vsetkym naha. Okamzite som dostala niekolko pozitivnych sprav a povzbudeni. Nesmierne ma potesili. Hoci viem,ze je to len zaciatok mojho 'osobneho' planu, ako podporu na ceste k dosiahnutiu jeho ciela, si nic bajecnejsie ani priat nemozem.
Nakolko som skoncila s kupovanim a planovanim svojho buduceho domova(haha, vsetko je uz v predstihu vybrane, objednane a ulozene ....),tak mam viac casu na umenie a pracu. Hmmm, dovolte sa mi opytat - stava sa vam aj vam,ze obcas konate veci a akoby ste to ani neboli vy, kto za tym vsetkym stoji? Akoby to bol film a vy len idete podla scenara? Tak aj ja mam jeden taky scenar,podla ktoreho 'hram' svoju rolu. A zda sa ,ze ju hram dobre, lebo cosi, v co som nikdy neverila,ze niekedy mozem robit, sa premiena na skutocnost. Ak sa tak stane, nenecham si to pre seba a napisem o tom.
Nateraz sa radsej vratim k svojej tvorbe. Z neznamych dovodov som cez vikend usila hracku. Maleho zajaca. Kym som ho sila, mamina sedela na gauci za mnou a plietla . Odrazu z nicoho nic povedala,ze aj ona by chcela robit take veci. Je to asi bezvyznamna sprava. Pre kazdeho,len nie pre mna. Moja mamina ma na konte kominy svetrov a salov a pletenych ponoziek. A dalsie kominy vysivanych obruskov a zavesov a .....ona povie,ze by chcela 'take' robit ? Bol to pre mna kompliment.U nas doma ich vela nie je pocut. Mame sa vsetci 'radi' , len si to drzime pre seba. Ak chcem teda vediet,ci sa niekomu doma moje veci pacia, musim sa na to priamo opytat. (mimochodom,ak sa uz niekoho opytate,ci sa mu nieco paci, aka je sanca,ze vam da zapornu odpoved, hlavne ak vie,ze ide o rucne robenu vec?)
Nateraz odidem. Rano sa pomaly konci a bola by hanba z neho este aspon co-to nevyuzit. Prajem vsetkym krasny den a tym, ktori dnes budu zastavat svoju rolu namiesto seba prajem, aby sa im ich postava hrala velmi dobre.....
Sunday, January 30, 2011
Saturday, January 22, 2011
Sorry, no English today.
Ubehlo uz tolko dni od posledneho blogu. Vela veci sa udialo, ako kupa bytu, toho najkrajsieho, aky som dosial videla. Este vsak nie je moj. Par dni si nan musim pockat. Pride mi to neuveritelne, ze uz coskoro budem zaspavat vo svojom, ze uz budem mat miesto,kam sa budem moct stale vratit a volat ho domov. Hlavu mam ako melon, predstavujem si izby, ako vymalujem steny, ako ulozim nabytok ,ako si vsetko ozdobim tak,aby som sa vo svojom bytiku citila stastne a bezpecne.
Klamala by som vsak,ak by som tvrdila,ze vsetko je len uzasne. Vo vnutri mam stale zmatok,ale to by som nebola ja, keby bolo vsetko pokojne. Chyba mi cudzina...., nech to znie akokolvek zvlastne. Snazim sa priputat k domovu a hladam jeho kvality vo vsetkom,co ma obklopuje,no stale mam taky divny pocit...akoby mi jedna noha stala pevne na zemi a druha sa uz kamsi uberala....
Aj ked som v poslednych dnoch nemala vela casu na umenie, cosi som predsa len zhotovila. Par dennickov a dve babiky. Este nie su uplne ukoncene ,hlavne babka s tmavymi vlaskami potrebuje vylepsit...,ale ako zvyknem vraviet, je to vzdy lepsie nez nic. Navyse som zacala pracovat na svojom virtualnom obchodiku, len sa este troska bojim zacat.(Ja sa vzdy bojim.....) Hadam sa nezabudnem pochvalit, az tak urobim.
Klamala by som vsak,ak by som tvrdila,ze vsetko je len uzasne. Vo vnutri mam stale zmatok,ale to by som nebola ja, keby bolo vsetko pokojne. Chyba mi cudzina...., nech to znie akokolvek zvlastne. Snazim sa priputat k domovu a hladam jeho kvality vo vsetkom,co ma obklopuje,no stale mam taky divny pocit...akoby mi jedna noha stala pevne na zemi a druha sa uz kamsi uberala....
Aj ked som v poslednych dnoch nemala vela casu na umenie, cosi som predsa len zhotovila. Par dennickov a dve babiky. Este nie su uplne ukoncene ,hlavne babka s tmavymi vlaskami potrebuje vylepsit...,ale ako zvyknem vraviet, je to vzdy lepsie nez nic. Navyse som zacala pracovat na svojom virtualnom obchodiku, len sa este troska bojim zacat.(Ja sa vzdy bojim.....) Hadam sa nezabudnem pochvalit, az tak urobim.
Nateraz sa rozlucim.....idem este chvilku sit ,ktohovie,mozno este nieco zmajstrujem nez pojdem spat. A rozlucim sa s niecim,co som dnes pocula v istom nemenovanom filme, ktory mimochodom patri k tym najoblubenejsim mojej mladsej sestry:,,Robit to,co ta bavi, je len polovicka stastia.Ta druha a viac dolezita je, s kym to robis. '' Dobru noc ktokolvek to cita....
Saturday, January 1, 2011
Happy New Year
I have been kind of busy lately mostly because I moved to Slovakia. I am still not sure if I did the right step . As a result my mind cannot stop playing with the idea of going 'out' again. Sometimes I wish to have someone who could decide for me what would be the best thing to do.
Will I ever become sure about my life(what I should do and what I shouldn't?) ? I recently read in one magazine about why it is so hard for us to decide. It is because we have choices. Without a choice we would be happy with what we got. Ok, maybe we wouldn't be 'happy' -but that isn't important. The point is that we would try to make it work. Having a choice means that we have to choose and we will never find out if the other way(which we didn't choose) wasn't a better one.
Anyway, I am trying to focus and look ahead with clear mind.
Because of Christmas and New Year , I have plenty of time to do so.
Plus, of course, I have plenty of time to make new diaries as well. Here are few photos of my latest work.
Oh, I almost forgot to wish you all the best! I mean ALL THE BEST!
Subscribe to:
Posts (Atom)