Aj vám sa to stáva? Máte kopec práce a namiesto toho, keď sa nájde vytúžená voľná chvíľka, ozaj niekoľko minútová záležitosť, nájdete seba samú zahľadenú na nejaké primitívne video, ktoré nejaký váš známy zdieľal na fb a ktoré vám nemôže nič bohapuste dať , ak tak len výčitku, že čas sa dal aj lepšie využiť...ale už je neskoro a vzácna chvíľka je preč. V poslednej dobe som sa, verte alebo nie, týmto chvíľam tešila. Aj napriek výčitkám, ktoré ich nasledovali. Ach, aké úžasné je na pár minút nemusieť myslieť ( asi by som mala použiť úvodzovky, lebo naozaj nemyslieť sa nedá!). Leto, ak ho tak môžem nazvať, prichádza aj k nám . Má trocha studenú veternú podobu. Jorik rastie a vyžaduje stále viac. Chvíľkové nepozornosti končia mnou na kolenách snažiac sa vyčistiť zubnú pastu, hydratačné mlieko, detskú výživu, plastelínu..no menuj, z koberca von. Takmer nepretržite u nás doma niečo letí. Najhoršie je, keď letí miska s pukancami alebo semiačkami či tanier s natvrdo uvareným vajíčkom. Včera som sa, po letiacej miske s chipsami , kolekcii autíčok a miske čerstvo umytých čučoriedok, rozplakala. Všetko do jednej minúty. Usmievam sa, lebo viem, že ma čakajú mesiace tzv. obdobia skúšania. Matka nemôže poľaviť. Som pripravená bojovať. Neviem, či vždy správne, ale snažím sa. Moje ceruzky, farby, štetce, ba aj ihly a nedošité bábiky sa tvária , že ma chápu.
Stíchli.
Vedia, že sa k nim vrátim .
A ja sa vraciam. Ako minule, keď sme podľahli bláznivému nápadu a v kritickom "už treba ísť pomaly spať" čase , sme naskákali do auta, aby sme zašli na pláž. Sebecky, nechala som Jorika tatovi, aby s ním hádzal do vĺn kamienky, zatiaľ čo ja som sa schúlila na slnkom vyhriatej skale a skicovala som.
Veľmi si želám svoju maľovanú knihu dokončiť. Necítim sa istá ako ilustrátorka. Chodím po špičkách ,opatrne, balansujem...a veľmi veľmi chcem.
Pomaly, ukradomky, vraciam sa aj k bábikám,, ktoré som dala tak troška bokom...., lebo akosi som sa cítila nie sama sebou, keď som ich šila...
Naštastie, ten pocit pominul...
Aj pohľadnice som dokončila.....
(Teraz už len čakajú na ďalšie spracovanie. )
Ba aj zajka som ušila nového....
(Nezvyčane tmavého, lebo mi došla svetlosivá látka a inú som zatiaľ nezohnala. )
A keď píšem o vracaní sa, vraciam sa aj domov. Na týždeň len síce, ale i tak. Balím kufre, periem, dokupujem drobnosti , malé darčeky voňajúce Anglickom. A troška sa bojím. Moje ja nemá veľmi rado zmeny. A teším sa tiež, lebo zájdem do Trnavy, po kerku. Hm, moje nohy nesmelo prešľapujú,hoci sú vyložené na gauči....všetko bude fajn, vravím im.
Ako ináč by aj malo byť ?
Cink cink cink !
PS : Prosím všetkých, ktorým som niečo zhotovila ,aby mi poslali krátky mail s adresou, kde im mám vecičky poslať. Ušetrí mi to čas, ktorý nemám. Čo budem môcť beriem k sebe do kufra a doma pošlem. Už čoskoro budú vaše ratolesti s vami. Objímam a stískam a ďakujem za pomoc.
No comments:
Post a Comment