Mrzí ma jedine to, že čoskoro s tým budem musieť znova seknúť.....hoci nemám ani potuchy, čo ma čaká. Jediné, čo viem na 100% je termín v mojej pôrodnej knižôčke oznamujúci, že už hocikedy teraz bude správny čas. Bojím sa. Nebudem klamať. Som neznalá a už ani nie najmladšia , aby som bola naivná. Navyše, dá sa to vôbec potom, čo sa s vami takmer každá skúsená rodička na ulici musí podeliť o ten svoj hrôzostrašný zážitok? Ja viem, každá z nich ho ukončí vetou: ,,Ale až uvidíš svoje dieťatko, všetka bolesť bude preč." Potvrdím alebo popriem vám to neskôr.
Stále sa troška obávam toho, ako sa môj život zmení. Zatiaľ sa zmenil iba náš byt. Zaleje ma hrejivým pocitom zakaždým, čo vstúpim do spálne . Lebo zatiaľ,čo naša spálňa vyzerala dlhé obdobie takto "bezdetne" :
..teraz dostala iný - dieťaťom dýchajúci - nádych :
Hej, nemusíte nám nič závidieť! Kolíska nie je naša a budeme ju musieť vrátiť. No i tak....darmo, staré časy, tá vanilkovo biela kolíska má svoje nepopierateľné čaro .
A čo vravíte na skriňu?
Ja viem, ja dobre viem...už ste videli krajšie, onakvejšie....nie je to nijaký "shabby" či "vintage" style. Ale je to stará skriňa z manželovho detstva ,ktorú sme vymaľovali na zeleno a ja som ju obodkovala žltými bodkami ako nočnú oblohu. Pôsobí veselo a teplo...aspoň na mňa.
A dozdobila som ju aj písmenkami :
,čo sme dostali ako dar .Teraz už nie je pochýb, koho tá skriňa je:).
Priznám sa vám, že pôvodne som chcela skriňu pomaľovať cválajúcimi koníkmi. Človek mieni, pán Boh mení a tak sme aspoň dodatočne postavili na jej vrchol dreveného koníka za 4 éčka zo sekáču. Raz na ňom náš malý hádam precvála kilometre.....A na luster sme zavesili textilného koníka, čo sme pred časom kúpili na Kežmarských trhoch a do ktorého som bláznivo zamilovala a doteraz ľutujem, že som ich nekúpila dvoch:(.
Jeden by bol iba môj:).
Nemyslím, že je vhodné tlačiť sem fotky mojich posledných výtvorov- ako zvyknem. S vašim dovolením nateraz nechám svoj blog takýto neumelecký a netvorivý. No ja sľubujem, že sa pokúsim ozvať sa v krátkom čase a pochváliť sa s tým, čo sa u Bobeka urodilo. A že toho bolo dosť,mi môžete veriť. Ale nateraz už radšej mlčím a nechám vás v tichej závisti nad našou -časovo limitovanou- kolískou....Ach....
Cinky-linky !
Prečo nastávajúce rodičky počúvajú stále tie skúsené rodičky, to nikdy nepochopím... každé, úplne každé tehotenstvo i pôrod sú iné, a dieťatko je preto asi jediným originálom na svete, ktorý nikto nikdy neskopíruje:) Puto medzi vami nech je nádherné, pôrod pokojný a hlavne želám zdravíčko. Kukaj hore a aj do svojho srdca, strach odíde len čo mu otvoríš dvere :) A potom sa budete tak usmievavo váľať po tej velikej posteli a rozprávať si kadečo: ge-ge, ga-ga a tak :) Držím palce! Kolíska i skriňa sú parádne a koníky ani nehovorím. To sú pravé spomienky na detstvo.
ReplyDeleteKolíska je nádherná a dekorácie sa mimču určite budú páčiť držím ti palčeky nech všetko zvládneš na jedničku
ReplyDeletepáči si mi tvoja tvorba, tvoje bábiky a i ja mám nesmiernu radosť ked sa niekomu moje kresby páčia a keď si niekto i zakúpi. Síce sa to stane raz za rok, ale ten pocit je na nezaplatenie.
ReplyDeleteA ja som mladá, neskusená, o detoch snívam síce, ale mám na ne "čas", tak ti nemôžem dávať rady, ale aspoň ti chcem popriať veľa šťastia pri pôrode a aby maličký bol zdravučký a priniesol veľa inšpirácie do života i tvorenia. :)
S pozdravom Zuzana
dakujem mocno premocno ! som rada, ze sa vam koliska paci.aj mne, sama si ju zavidim:) a veru, draha zuzka, ak sa nasa praca predava, velmi to tesi! uf, ako velmi! a janya, asi to s tym pocuvanim bude tak, ze obcas nemame na vyber nepocuvat. mnohe matky citia potrebu porozpravat svoj pribeh a poradit. navyse, ja som rada pripravena a tak studujem a sledujem videa na youtube,aby som nebola za husu a mala aspon aku taku predstavu,co ma caka. na druhej strane, odmala pocuvame o porodnych bolestiach ako o tych najstrasnejsich(vid, milion vtipov,prirovnani...)tak je asi prirodzene , ze sa rodicka obava ako to zvladne. no dali to ine, dam to aj ja! ale obavy mam a nehanbim sa za ne. aj zubara sa bojim:).
ReplyDelete