O peciatke

Kazde rano, ak sa to ovsem da, si pocas jedenia jogurtu a Bebe keksov , citam clanky na nete. Dnes som surfovala medzi blogmi s navodmi , ako si jednoducho zoriginalnit svoju tvorbu. Zaujali ma najma peciatky . Asi preto,ze uz dlhsie koketujem s myslienkou si  nejaku objednat. Ale domaca vyroba je predsa len domaca vyroba a usetrenie peniazkov je len dalsie plus. Tak som zabehla do papiernictva a kupila si tam najvacsiu gumu na gumovanie, aku tam mali. Hladala som aj rydla, ale tie sa zial objednavaju. Takze som napokon skoncila so svojimi starymi, prilis hrubymi na takuto detailnu pracu. Nuz co uz, robila som, co sa dalo.
A takto nejak to vyzeralo, krok za krokom, ako sa moja peciatka rodila:

Najskor som si na gumu nakreslila jednoduchu kresbu zajaca a pod nu zrkadlovo nazov Bobek.

Guma bola makkucka, rylo sa lahko, len siroky koniec rydla ma mrzel a chvilu som veru zvazovala, ci sa do napisu vobec pustit.

Napokon som to nevzdala a lenco bola peciatka na svete, pokrstila som ju atramentom a vyskusala.

Najskor som nou peciatkovala  biely papier a zhotovila si darcekove karticky...

 ..potom som ju vyskusala na farebnych papieroch a nakoniec som nou opeciatkovala aj papier krepovy...

...lebo som chcela zistit ako by vyzeral taky moj vlastny bobekovsky  baliaci papier.

S vysledkom nie som maximalne spokojna, ale pohlad na peciatku ma hreje a to sa mi rata. Navyse, gumy som si kupila dve. Tu druhu vsak pouzijem az vtedy, ked si zaobstaram kvalitnejsie rydla.

Mozno sa to ani nezda, ale cele toto peciatkovanie mi zobralo pol dna. Nastastie mi ostalo dost casu aj na babiky. Nacakali sa uz prilis dlho.....

Nebolo by fer nechat ich dalsiu noc prespat v ich hlinenych farbach.

Prezradim,ze jeden z tychto dvoch sa coskoro premeni na detsku dusicku....

.. druhy na anjela.

Ktory bude ktory, este netusim.

Zato v babikach mam jasno, lebo jedna ma byt vystredna, druha zas utiahnuta.

A zajacik? Toho mi je najviac luto....lebo ako sondujem svojou postou, tak sondujem,  neviem najst toho, kto si ho vyziadal. Preto ak nahodou cita tieto riadky, nech mi napise.

Vonku sa uz pomaly stmieva.

Coskoro budem musiet zapnut svetla.

U mna sa den este neskoncil .

No ak sa konci u vas, tak vam zvonim tichucko, tak tichucko, ako sa len da...

cincincin.....

Jedna kopa !

Boom. Vsetko sa mi straca v jednej velkej kope ! Trosku tu a troska tam - a vysledok akoby nikde nebol.  Vzdy niekto zavola, ktosi zaklope na dvere, kamsi treba utekat, cosi treba nakupit.....a ked nikto neklope, nevola a nicoho nechyba, chce sa mi az chorobne tuzobne spat.
Vsetko by som mohla zvalit na pocasie. To mi nikto nebude zazlievat.
Alebo na moju fenku Holly. Lebo ta sa vzdy prida. Schuli sa pod dekou do klbka a hreje ma na brusku tak prijemne, ze sa snivaniu nadobro neda odolat.
Podobne by som mohla vinit mileho, ktory uz lezi v nemocnici a zajtra ho caka operacia kolena. Myslienky mam kvoli nemu ta-tam - v sukromnej izbe , kde teraz odpociva a sleduje program na plazmovej televizii (tot posledne info).
Nech vsak zvalim vinu na kohokolvek, v konecnom dosledku som to ja, koho ta 'kopa' mrzi a kto si za nu moze.

Vlastne ani sama neviem, ci to bolo vsetko az tak na skodu ... Lebo ak by sa  ta kopa nespravila, nebolo by ani mojich novych sandalok, ktore si doma potajme obuvam, lebo vonku je zatial na ne prilis vela mlak.

A nebolo by ani toho najlepsieho zeleninoveho kolaca, aky som kedy napiekla z cukety , spaldovej mucky a trstinoveho cukru.

Rovnako by nebolo ani sladuckych marhul , ktorym neodolal nik, kto sa u mna zastavil.

Na svet by neprisli ani nove nalepky.....

..ci dve malicke babiky, ktore spolu s ostatnymi trpezlivo cakaju na 'make-up'.

Nuz a nemala by som ani tuto malu kyticku zltych ruzi, ktorych krase som dnes, pri nakupe potravin do nemocnice, podlahla.

Smeju sa na mna zo stola a vravia mi, aby som na nejaku pomyselnu 'kopu' zabudla. Lebo  vsetko je presne tak ako ma byt.

Hm, mohol by niekto tak krasny klamat?

Na zaver z kopy cinkiliniek vyberam pre dnesok tu najklasickejsiu aku poznam :

CINK CINK ...

Iba tak verejne uvazujem...

Divam sa okolo seba a citim sa ako krtko -doslovne, zahrabana medzi  latkami , nitami, sackom na odpadky, paletou, dvd-prehravacom, ceruzami a fixami..... Moj byt vola po prachovke a ja mu ju dnes dozicim. Hned ako dopisem tieto riadky. A potom si zas sadnem a budem pracovat na dalsej- posledne  tyzdne uz ani sama neviem kolkej- babike.
Aj sa sama seba pytam, ci sa uz ludom nezunuju a ked uz nie hned teraz, tak mozno uz coskoro zacnu - lebo, co si budeme nahovarat? Su si podobne. Ine saticky, ine vlasky, ale zaklad je rovnaky. Rada by som sa posunula kusok dopredu a vytvorila cosi uplne ine a originalne, ale nielen, ze ma teraz objednavky nepustia, ale ani nic originalne sa netvori, ked niekto silou mocou chce. Ja si na to pockam. Naivne ocakavam, ze sa k tomu dopatram , ked budem dookola robit to iste. Az raz zistim,ze je to uz uplne ine a ja som si to ani nevsimla. Rada by som zalovila vo svojom starom pocitaci a vytiahla odtial fotky mojich prvych babik. Asi by ste sa chytali za hlavu.
A ja som s nimi- vazeni a mili- behala po New Yorku a snazila sa ich predat. Zakopavam sa hanbou pod zem uz len pri pomysleni na to. Nastastie, pocitac odisiel do pocitacoveho neba  a fotky mojich prvotin s nimi.
No mam tu jednu- vola sa Babetka a je sucastou mojej uz-celu-vecnost-chystanej -knihy. Neplanovala som sem ponuknut vobec nic z tohto mojho 'sna', ale budis . Hla :

Na fotke to mozno nie je az tak dobre vidiet, ale Babetka ma nie len rucky ale aj nozky drotene.
Zaroven nikdy nebola az tak stabilna ako jej mladsie rovesnicky.
A tu su, rad radom, ako sa jedna za druhou rodili:

-najskor to bola placha Lenka:

- po nej smela Rebeca :

- tak seversky chladna Chantal :

- chichotava Lola :

- a bodku na zaver dava tajomna Joelene :

 To ich ale je pozehnane. Ani sa mi verit nechce, ze som ich tolke v poslednych dnoch zhotovila. A dalsie sa pytaju na svet. No...ako som uz pisala, tak ucinim az ked pobeham byt s prachovkou a vysavacom. Hadam to mojim prstom prospeje.

S laskou zvonim CINK-cink-Cink !