Monday, December 26, 2011

Vianocny cas.....

Vianoce sa u mna tento rok zacali predcasne,ked som si v schranke nasla zlty papierik .Vecer na poste som si potom vyzdvihla balicek. Necakala som ho. Necakala som nic, co v nom bolo a o to mal  pre mna vyssiu hodnotu. Nasla som v nom flasu domaceho medu, takeho jemneho, aky som este nejedla.

 Boli v nom  i susene figy, v papierovej obalke par zaujimavych nastrihanych papierikov , v sacocku zopar veselych gombikov - to pre pripad,ze by sa niekedy mozno zisli , v ruzovej krabicke v zivici zaliaty privesok  anjela a mala brosnicka pre mna.

Tazko si viem predstavit krajsi zaciatok. Po par rokoch v zahranici, kde som si odkrutila i Vianoce bez stromceka, darcekov a rodiny, ked som v samej sebe Vianoce radsej zavrhla a tvarila sa,ze tento rok proste nie su ,aby som sa uchranila pred smutkom, som si tohtorocne Vianoce  vychutnala a stale si ich vychutnavam ako sa len da. Moj bytik sa ligoce ozdobami, mam ich vsade - este aj v kupelni a na zachode!

Niektore so mnou pricestovali z mojich ciest a schovavaju v sebe vela spomienok, ine su nove a spomienky si prave tvoria.

Ako ten anjelik so srdcom v rukach, ktoreho som dostala od maminy pod stromcek. Teraz sa hrdo vypina na policke vedla nocnej lampy a  hrajucej sklenenej guli a sudiac podla jeho sirokeho usmevu, je mu tam dobre.

Vianoce sa spajaju aj s tradicnym  vianocnym jedlom a sladkymi kolacmi. U nas doma sa vzdy vela vypekalo, ale boli sme skor zovreta-taka sukromna rodinka. Ak si dobre pamatam bol to len tradicny 'belus',ktory sme obcas  dostali od starych rodicov ,inac sme si jedlo 'nevymienali'. Ked starka po maminej strane ochorela, niesli sme jej nase kolaciky,ale to nebolo to, co som zazila teraz. Az tieto Vianoce mi   ukazali, co to znamena podelit sa s domacimi pochutkami v pravom slova zmysle.Ani som sa nenazdala a na balkone mi tronila krabica plna sladkych kolacov od vymyslu sveta.A tak som piekla a piekla a balila aj ja.

 I vianocnych balickov bolo tohto roka pozehnane. Priznavam, troska som sa v nich stratila. Utekala mi prava pointa Vianoc a v hlave som si dookola zapinala kalkulacku,aby som nebodaj niekoho neobdarovala mensim darcekom. Hanbim sa za to, lebo Vianoce nie su o tom. Nie som silno veriaca a Vianoce skor vnimam ako cas na obdaruvanie bliznych nez ako oslavu narodenia Jezisa. No ked som od priatela a od maminy dostala tolko darcekov,ze sa to spocitat nedalo, ostala som zaskocena a vecer som v posteli nedokazala usnut. Dookola som sa pytala,ze preco mi toho tolko nakupili. Ze ved stacilo len toto alebo mozno len hento.... Citila som sa zle,ze som nekupila viac. Ze som tu hlupu kriklavu tasku radsej nevlozila do kosika, ze som nehladala este nejaky sveter navyse.... Zaspala som len pri predstave ,ze po Vianociach dokupim.... Ale rata sa to???
K pravej atmosfere Vianoc ma vratili  knihy. U nas sa traduje, ze pod stromcekom kniha chybat nesmie. Ako dieta som milovala ,ked som sa den po Vianociach zobudila ako prva, vonku bola este tma a ja som sa skrcila v kresle vedla stromceka, zapalila na nom sviecky a citala som.  Na fotke,ktoru tu prikladam  su dve knihy ,ktore ma tieto Vianoce  sprevadzali ,ale len jedna z nich bola darcekom. Odo mna mne - Balada o srdci. Neodolala som a nelutujem. Dakujem Petre Hilbert za tento skvost. Citala som si ju septom a na tu chvilu vsetko v nej ozilo...


Tak take boli moje Vianoce. Prve v novom byte, prve pre moju Holly( tie minule asi stravila niekde vonku ,este pri mamine) ... Pod stromcekom si nasla zeleneho gumeneho draka a z toho jedineho darceka sa tesila ako male dieta! Teraz spinka vo svojej latkovej bude , stocena do klbka. Stromcek blika, aj ked je den... ved uz zajtra tie svetielka nebudu mat svoje caro. A ja som sama, lebo priatel pracuje. O chvilu si pojdem dat zemiakovy salat,hoci ho mam prisne zakazany od lekara,ale ved su Vianoce... a tak sa s laskou lucim a zelam vsetkym len a len STASTNE a VESELE!!!

Cink- cink- cink.....

Sunday, December 11, 2011

Po dlhej dobe : December

Po dlhej dobe tu je znova december.Ani sa mi nechce verit, ze uz to bude rok,co som doma na Slovensku. Vratila som sa  presne 23.decembra,takze mi este ostava par dni. Cas tak rychlo bezi, ze sa ani nenazdam a  z pondelka je  piatok. Priala by som si ,aby som pracovala rychlejsie a poctivejsie. Naivne verim,ze vsetky baby, ktore sa ako ja zivia handmade tvorbou, makaju cele dni bez prestavky. Ak sa clovek na to  pozrie  z druhej strany,ze  kolko ako slobodni umelci musime odvadzat statu, tak nam ine ani neostava. Zial. Aj preto si zelam,aby sa mi konecne podarilo najst system, ktoreho by som sa drzala a podla ktoreho by som tvorila. No pravda je, ze moje dni su chaoticke. Tu stihnem viac, tu zas menej. Malokedy dokoncim veci tak,aby som bola spokojna. Lahko sa je nechat odlakat:). Ale aby som zase neznela ako lenivec, co to som predsa len spravila. I teraz vedla mna lezi rozrobene telicko velkej babiky.Ak sa mi podari, este dnes by som ho chcela dokoncit, aby som ho zajtra mohla zacat obliekat. Tak ma este cakaju malicke babiky,myslim,ze su len dve - objednavky k vianociam ,jeden dennicek a dva obrovske fotoalbumy, ktore si odsuvam zo dna na den,lebo sa do nich bojim pustit. Este som nesila obal na tak velky format , co vo mne vyvolava patricny respekt . Aby som si veci troska spestrila, lebo patrim k tym, ktori radsej tvoria ak k tomu nie su donuteni, tak som si tento vikend zhotovila 5 detskych dusi. Dlho som vahala, ci ich vobec mam priniest na svetlo, ale co mozem stratit? Niekedy som totizto chcela o nich napisat pribeh a aj som pisala, len nedopisala. Typicke....:). Dolezite vsak je,ze ma neopustili. Bzucia mi okolo usi , chcu ist von. Tak som si z nich 5 odchytila a dala im podobu. Este nie su kompletne hotove, male detaily dokazu urobit velke zmeny...., na ne si vsak budu musiet pockat do zajtra. Privstanem si, aby som ich urobila. Tesim sa. A tesim sa aj tomu,ze sa tesim. Lebo mavam dni, kedy ma praca netesi. Kedy sa k nej nutim. Vtedy sa tazko tvori. Bola by som rada,keby ti tam hore respektovali, ze tvorit sa naozaj neda vzdy a mozno troska pozmenili zakony nam- ako nas mnohi nazyvaju- bohemom. Ale dost bolo reci. O politike ani nema zmysel pisat. Kdesi hlboko v sebe verim,ze jedneho dna sa to zmeni. Ze niekto, kto ma odvahu bojovat , sa za nas postavi. Uprimne si myslim,ze vdaka Sashe sa co-to mozno zmeni. Hlavne, ak si stat uvedomi, ake skvele by bolo, keby sa veci vyrabali a predavali na Slovensku - teda, keby sa mnohe nemuselo dovazat a keby aj zisky z predaja ostavali doma. Nehovoriac o tom, ze mnohi ludia by mali pracu a to taku, ktora by ich navyse aj bavila. Oh, dufam, dufam, dufam. Lebo pevne verim,ze by to bolo pre nase Slovensko osozne;).
Ale uz naozaj ani slovo o politike!!!
 Prikladam radsej k tomuto blogu zopar fotiek babik,aby som ho ozivila a aby som vam ukazala, co mi v poslednych dnoch 'kradlo'cas. Hned tuto je fotka oslavujucej rodinky. Dve dcery sice nevidno, ale to hadam nevadi, hlavne, ze je na nej oslavenec a jeho milovana polovicka. Bola to objednavka na dlho..., hlavne nabytok ma potrapil. Teraz dufam,ze vsetko drzi ako ma a ze sa z celej babikovskej rodiny oslavenec nadalej tesi.

Toto je dalsia objednavka pre specialne dievca, s ktorym som si okrem zopar mojich babik vymenila aj niekolko emailov. Poznate ten pocit, ze niekoho poznate aj ked ho v skutocnosti vobec nepoznate? Pri tejto slecne ho mam. Bolo mi preto potesenim zhotovit jej Clementine - hrdinku z jej oblubeneho filmu.

Audry je jedna z velkych babik.Rastla mi pod rukami rovnako rychlo ako rychlo odo mna odisla. Ani som si na jej smutnu tvaricku nestihla privyknut a bola fuc. Ale je v dobrych rukach, to na 100%viem.

Majka u mna este byva. Stoji na policke  a obzera si moje knihy. Je tisko ako muska a keby som o nej teraz nepisala, ani by som nevedela,ze ju este mam. Hm, tak ci onak, zajtra odchadza. Este som jej to ani nestihla povedat. Potesi sa ?

V poslednej dobe som sa zamilovala do malych babik. Nie do ich vzhladu, ale do tvorby, z ktorej vznikaju. Tato namornicka je ukazkou toho, co vznikne, ked sa spoji ziadane s radostou z tvorby.


Aj mala Palculienka je toho dokazom. Pravda je,ze si istu dobu nevedela najst majitelku, ale to nevadi. To cakanie stalo za to, lebo tam, kde teraz je, nie je ani nahodou jedinou na drotenych nozickach stojacou babikou.

Viem, je to len mala ukazka z toho, co v dielnicke u Bobeka vzniklo. Viac je toho na Sashe. No na dnes to staci. Ja slubujem ,ze sa pokusim pisat viac a castejsie. Ibaze ked ten cas fakt tak rychlo leti.......

S laskou, Vas Bobek!