Monday, June 27, 2016

Až do zodrania

Vždy som bola taká. Keď som mala čosi rada, nosila som to až do zodrania. Nohavice, kým sa nepárali na zadku, nátielníky, kým doslova nestvrdli v podpazuší od parfémov a deodorantov....spodné prádlo, kým neprestalo gumičkovať a menovať by sa dalo ďalej. Som ten typ, čo si na niečo zvykne a  potom sa s tým nevie rozlúčiť. Nechápte ma však zle. Moja skriňa praská vo švíkoch...v sekáčoch či na miestnych carboot sejloch dostanem kúpiť oblečenie za babku a ja rada striedam. A predsa, postavte ma pred moje handry a hneď vám prstom ukážem, čo sťahujem doslova zo sušiča na prádlo, ledva to stihne uschnúť. A tak podobne je to aj so skicármi. Zamilovala som si jeden druh a po ten sa vraciam do Rangu , tak sa volá obchod a skupujem im ho tam. Obchod je však ďaleko. Sťaby som bola na vozíčku, čakám na príležitosť, až ma tam môj mužík odvezie na aute. Asi je tak aj lepšie a kdesi vo vnútri dobre viem, prečo som si už dávno nenašla trasu autobusov, ktoré by ma tam zaviezli. Možno by potom tieto moje skicáre stratili svoje čaro. A možno by som nikdy nedošla do štádia, kde môj skicár vyzerá sťaby ukradnutý bezdomovcovi. Presne tak ho mám najradšej.....nebyť toho, že jeho dni sú spočítané a už sa z neho dlho tešiť nebudem. Je to akoby svojim rozpadom navždy patril už len mne. Ako ten zajac v rozprávke, keď dospeje do štádia najväčšej ošúchanosti a opotrebovanosti, ožíva. Je pre mňa samozrejmé ratovať si skicár....lepiť ho páskou, čo beztak nedrží a v nádeji, že nájdem kdesi ešte voľnú stranu, v ňom listovať. Ach....
Aby ste mi rozumeli, tuto hľa, aha....už kreslím pomedzi skúšobné čiary...lebo verte abo nie, ešte stále ma vedia fixy svojim odtieňom prekvapiť, keď ich priložím na papier a tak prv, než nimi prejdem po obrázku, urobím skúšobnú čiaru niekde povedľa....
..sama som zvedavá, ako ten obrázok orežem......:) alebo tuto....
veľkosť nevyberám ja....som limitovaná ale mne to nevadí....ako ani to, že papier sa už vlastne od skicára dištancoval sám....
..občas sa aj väčšia plocha objaví....nie však kompletná A5.....vadí? Nevadí!
A takto prosím pekne, takto vyzerajú moje skicáre, keď dodýchavajú.....
...ešte sú teplé po mojich prstoch....
....milované do posledného fliačika!
 
 
 
Ak sú v nich ešte ilustrácie, majú pre mňa cenu zlata. Poznajú ihriská, lavičky, šteklenie trávy aj úzkosť igelitky, kam ich v prípade dažďa balím.....prosím vás, ako by som ich mohla nemilovať?
I vy také máte? Bolo by krásne si v nich zalistovať....normálne sa usmievam pri tej predstave....hanba nehanba, také ja rada. Skicár je ako denník....osobnejší než objatie. Pre mňa hej.
 
Cink cink cink.......aj všetkým skicárom.
 
 
 
 

Sunday, June 12, 2016

Knižka tretia....alebo radšej DVD ?

V pláne som mala písať o knihe inej...vznešenej, s ilustráciami, ktoré mi vyrazili dych hneď ako som ich náhodne objavila na poličke miestneho kníhkupectva. Ibaže..., to bol plán a plány sa menia....a ja som medzičasom objavila čosi, čo považujem za tak neskutočné, že to až vo mne vrie ako veľmi sa chcem s týmto objavom s vami podeliť. Prosím, vopred upokojujem každého milovníka kníh, ktorý sa teraz obáva , že neodolá a zas príde o pár našetrených grošíkov - nie, najskôr nepríde....tie grošíky však nemíňajte. Ak sa plán nezmení , tak obsah nasledujúceho blogu bude bez debát prudko kúpou zvádzajúci.
Priznám sa, cítim sa troška neistá v začiatku svojho písania...lebo to, nad čím sa tu chystám nadšene slovne  tlieskať, vlastne ani nie je kniha, ale skôr jej filmové spracovanie. Podobne, ako pri Jeffersonovom Lost and find, aj tuto mám radšej filmovú verziu. Odpuste mi autori! Všetka chvála však beztak padá na vaše plecia! Aby som to dlhšie nenaťahovala, ide o Bing Bunnyho.
Natrafila som na neho náhodne. Vďaka Jorikovi, o tom sa hádam netreba ani zmieňovať:). Priznám sa, v úplných začiatkoch som tohto čierneho ušiaka odpísala na celej čiare. Premakaná počítačová grafika....fuj fuj, aká umelina....to ja radšej staré kde tu nevydarené klasiky, miestami až primitívne, s nedokonalosťami , ktoré robia v mojich očiach ilustráciu hmatateľne detskú a uveriteľnú. Bing bol dokonalý. Prekážala mi dokonca aj taká hlúposť , že Bing v úlohe "dieťaťa" bol nepomerne väčší ako jeho ochranca Flop, vystupujúci v roli rodiča. Ibaže, ktosi kdesi stlačil červené R-tlačítko na ovládači a Bingove cca 10minútové príbehy sa začali nahrávať....O pár dní na to som potajme investovala prvých 5libier na našu vôbec  prvú sériu zajačích príbehov. Odvtedy doteraz ich počet stúpol na štyri.
Prosím, kľudne si Binga vyhľadajte na YouTube. Angličtina je jednoduchá. Celkom by ma zaujímalo, či budete rovnako slepí ako ja, keď som si až na neviem koľké pozretie začala všímať tie nenápadné detaily v grafickom spracovaní, ktoré posúvajú Binga do čohosi, na čo by som rada namierila ukazovák a prehlásila " tak takto má vyzerať rozprávka 21 storočia!" (ono bez pochýb, každý rok vymyslíme niečo nové, ale nateraz je to presne to oné orieškové). Pozrite si hocijakú časť, ktorú len chcete.... vidíte všetky tie detaily? Textúru látok? Ako sa vlnia v pohybe? Všimli ste si ako autori premakali každý detail na každom detaile ako napr. etikety na šampónoch, pomaľované kľučky na dverách, zástrčky.... Zbadali ste, ako nenápadne pracuje "kamera" ? Ako sa veci vpredu  ladne ilustrátorsky zväčšia a vzadu zmenšia aj na relatívne malej ploche, aby sa podporila perspektíva? Ako krásne je zaostrené na veci v popredí a ako sa obraz maže smerom dozadu? Na to je ako stvorená časť s názvom Voo voo (vysávač). Alebo si pozrite  napríklad  Swing (hojdačka) , keď Bing beží k hojdačke a bum! - odrazu sa na hojdačku dívate jeho očami:). Ako to dokáže vtiahnuť do deja! Aaaach a všetky tie drobnosti ako lesk vysávača, vzor na servítke, na špongii....
(Ono to asi nie je najvydarenejšia ukážka...ale skúsila som....vidíte textúru na froté plachte? )
Oj, dlho už píšem o výtvarnej stránke a ....nemala by som zabudnúť na to, vďaka čomu som si vlastne Binga zamilovala na prvom mieste. Kvôli obsahu. Príbehy sú totiž dokonale ušité pre očká a ušká predškolákov. Neriešia sa nijaké veľké veci....príbehy nie sú len tak, aby potešili, tu posmutneli....každý jeden príbeh rozoberá drobnosti zo života drobcov, nad ktorými môžu rodičia len slastne prikyvovať, lebo áno , áno....toto sú tie každodenné príbehy , s ktorými sa potýkajú. Nič super veľké a poučné...ozajstné maličkosti...ako do kúpeľa stačí iba zopár kvapiek bublinkovej peny ( cha, všetci deti-majúci dospeláci to poznajú....keby sme pred tými drobnými rúčkami penu neukryli, vypumpujú ju tam celú:) alebo keď chceš kŕmiť kačičky, nemôžeš behať ako divý...alebo čo tak otravné hračky, čo dookola točia rovnaké nahrané zvuky(?)...alebo keď sa budeš neopatrne hrať s balónom, praskne, pred hojdačku sa nejde, lebo ťa udrie.....šmýkalky sa netreba báť, zmrzlina sa v teple roztopí, smoothie je ham ham....a jedna z mojich obľúbených....automaty na hračičky, kde vhodíte euro či 50 centov, vám nie vždy vyhodia naspäť to, po čom túžite.... Tých príbehov je veľa a keď som si ich začala púšťať pod kožu...vyhlásila som, že som si na 100%istá, že za Bingom je rodič. Žena- muž, na tom nezáleží....ale je to rodič a príbehy čerpá zo života.
Nemýlila som sa. Je to chlap , menom Ted Dewan. Sám sa k Bingovi vyjadril, že by nebol vznikol, nebyť toho, že je sám otcom. Pri večernom čítaní si uvedomil, ako na míľu sú knihy vzdialené rozumu predškolského dieťaťa. Vytvoril Binga a hoci sa jeho filmová verzia kvapôčku odlišuje od jeho knižného predchodcu, on sám ju schvaľuje a podporuje. Ani ma neprekvapilo, že za Bingom treba hľadať anglickú elitu....v opise, ku ktorému som sa dopracovala,  sa to len tak hemžilo slovíčkami ako award winning , award nominated..... (len tak na skúšku, skúste vyhľadať Smoothie časť. Aká ušiam príjemná je tá melódia, čo si pri výrobe ovocného nápoja pospevujú!).
 
Myslím, že niekde tu by som mala so svojim chválospevom prestať. Tak nejak humorne, ale celkom dozaista, začínam mať pocit, akoby som sa vám snažila predať nejaký výrobok a presvedčiť vás o jeho bezchybnej kvalite.  Je dosť možné ,že Bing  u mnohých vyvolá len nechápavo zdvihnuté obočie.  Ibaže keď ja... neviem ináč. Som len mama a výtvarníčka, ak sa vôbec smiem tak volať....a toto je lahôdka pre moje odrastené detské ja. Budem iba tajne dúfať, že ak som vás predsa len prehovorila a Binga si pozriete, tak všetky moje oslavné "taľafatky" pochopíte.
 
Mávam a cinkám....
 
 
Cinky link.