Nechce sa mi veriť, ale je október, mesiac, kedy Jorik oslávi svoje druhé narodeniny a zároveň to bude náš prvý rok v UK. Paradoxne, oslávime to všetko doma na Slovensku. Oslávime myslím v úvodzovkách. Veď vy viete prečo.
Oh, náhle sa cítim unavene. Oči sa mi zatvárajú....hm, asi si skúsim na chvíľu pospať, prv, než vstane Jorik a s ním všetok hurhaj dňa. Chcela som kresliť,ale spánok je dôležitejší. Priznám sa vám a je mi jedno ako malicherne alebo samoľúbo to bude znieť, odkedy mamka ochorela, vážim si o kvapôčku viac vlastné zdravie. ( Nuž, mám taký pocit, že ono to moje zdravie nie je len a len moje . Prapodivne ako to znie, no príde mi, že odkedy som mamina, delím sa s ním s Jorikom. Potrebuje ma zdravú pri sebe a akosi nepísane, maminy hádam rozumejú, beriem to takmer ako zákon, ktorý nesmiem porušiť. ) O zdravú kvapôčku viac. A možno aj o nezdravú (ako keď som včera počas nášho večerného nákupu sondovala etiketami zubných pást Colgate hľadajúc tú internetom obvinenú látku, že spôsobuje rakovinu a ........našla som ju ! Zbohom Colgate!)
...............................................
Posledné dva dni u nás lialo. A lístie sa zbláznilo, prisahám, akoby zajtrajšok nemal nikdy prísť, padá húfne na zem a šuchotá tam tak hlasno, že ani tá najhlučnejšia nákupná igelitová taška búchajúca každým krokom do kolien ho neprehluší. Každý deň, keď prechádzame pomedzi stromy, ukazujem Jorikovi prstom na padajúce lístie a snažím sa mu vysvetliť, že leto je fuč, že je jeseň a potom prídu ..vianoce.
Večer sa aj skôr stmieva. Páči sa mi to. Ako všetko tíchne spolu s odchádzajúcim slnkom. Dlhé večere sa pomaly začínajú.
A ja môžem kresliť a hrať sa s fixami , lebo môj drahý je teraz doma a zabáva sa s malým . Peppa Pig hrá z telky takmer nonstop , ale ja mám vlastnú rozprávku. Tú, ktorú som pred časom začala zhmotňovať, teraz prekresľujem odznova. Fixami. Náruživo a nadšene.
Obrázky sa rodia akosi ľahšie, prirodzenejšie.
Nebojím sa ich ako som sa bála predtým. Je to hra.
Idem zatvoriť oči na chvíľu, hlava mi padá. Neskôr, vravím si, neskôr sa vrátim a pohnem sa zas o krôčik vpred.
Cink cink cink....
(myslím na teba mamka)
