Wednesday, October 16, 2013

Prší

Neviem ako u vás, ale u nás dnes pršalo a pršalo a pršalo a doteraz pršať neprestalo. Donútilo ma to vytiahnuť zo skrine svoj krikľavo-žltý pršiplášť a na rannú prechádzku ísť bez Holly - lebo tá nemá rada mokré packy a bez knihy - lebo by sa mi zmočili stránky. Zato som mala čas rozmýšľať nad sebou a nad všetkým, čo ma čaká. Pôrod je definitívne téma číslo jedna v mojej mysli ,ale dnes som ju poslala preč a intenzívne som dumala nad príbehom o detskej dušičke , ktorý by som raz chcela napísať. Doma som všetko upratala, navarila - po x.tý krát za posledné týždne som uvarila domáce šúľance a manželovi ešte aj zemiakový šalát s pečeným kuraťom. Nepamätám sa , že by som vo svojej histórii toľko varila a piekla ako teraz. Tehotenstvo ma dostalo zo všetkých strán a ja som typický úkaz tzv. hniezdenia. Len som rada, že si popri tom všetkom nájdem čas aj na prácu. Dobieham zameškané objednávky a dnes som na seba extra hrdá...,lebo sa mi podarilo dokončiť posledné dávno pradávno sľúbené bábiky. Hľa, tu sú....


Teším sa z nich o to viac, že predstaviteľku jednej z tých bábik osobne poznám a veru, vidím podobu. No na to, či tam ozaj aj je, sa bude musieť vyjadriť jej majiteľka.
A hoci som ja sama na bábiky nesmierne hrdá a viem, koľko času a práce ma stáli, očividne ich ktosi predbehol. Až sa mi to nechce veriť....prisahám, takmer mi zabehlo, keď som si spočítala lajky pod albumom - toľko som ich ešte nemala! Ba zvýšil sa mi aj počet obľúbencov mojej stránky a tak sa tichúčko teším a divím,....že čo všetko dokážu také malé stvorenia- akými ovečky dozaista sú- porobiť.

 
Nuž a tu sú- tie malé milené potvorky, ktorým môžem za všetko ďakovať . A ďakujem pochopiteľne aj vám, ktorí ste si ich adoptovali.
Neviem, ako dlho sa ešte rozhodne Jorik zostať v mojom brušku, lebo pravda je, že je mu tam už asi pritesno, ako sa neustále napína a otáča a kope ma do rebier ....no čo ja neskúsená viem o bábätkách a o tom, kedy im je ozaj pritesno ?No tak či onak, až všetko nasľubované poposielam a ostane mi dosť síl, sľubujem, že urobím novú várku ovečiek.
Čestné bobekovské !
 
Cinkylinkybonkybong!


Saturday, October 12, 2013

Moja sobota

Ráno som spala dlhšie než zvyknem. S manželom po svojom boku sa mi spalo lepšie, ešte aj tá prekliata alergia sa uspala v perinách. No i tak sa mi podarilo vstať ako prvej a hneď, ako som poodpisovala na maily, pustila som sa do výroby náhrdelníkov. Viem, už dlho predlho som nijaký neurobila a priznám sa vám, že keď som dostala požiadavku na ich zhotovenie , prišlo mi to ako závan čerstvej inšpirácie. Mala som ich zhotoviť iba tri, ale čert to ber. Urobila som ich štyri a hľa, tu sú:
..tyrkysovo ladený:)
...námornícky modrý :
...pochabý zeleno-žlto-červený :
 
...a nakoniec fialovo-ružový :
Ozaj som na seba pyšná...každou objednávkou, ktorú by som mohla zamietnuť , nechať odplávať.....no ja ju vezmem a ešte aj stihnem dokončiť, si dokazujem, že to riskovanie za to stálo. Je mi jasné, že už dlho to takto ťahať nebudem môcť....ale dokiaľ ma neodvezú do pôrodnice, budem sa tešiť z každej zdolanej objednávky.
A aby som mala síl dosť, uvarila som si svoju obľúbenú tortu :
..jabĺčkovo-piškótovú ! Mňam ! Jabĺčka sú z trhu a ujo predavač sa zaprisahal, že sú domáce , zo starej jablone, ktorá chémiu na sebe nikdy nepocítila. No i tak som musela jabĺčka poriadne dobre uvariť, čím som zabila všetko dobré v nich...ale čo narobím ? Hádam sa mi narodením Jorika alergia nadobro stratí.... a už budem môcť jesť všetko ako za starých dobrých čias. Nateraz iba ľutujem,že sa s vami nemôžem o tú lakocinku lakotkovú podeliť:(.  
 No zaželať vám krásny deň môžem a aj vám ho želám! A aj vám k tomu cinkám , každému, ako si želá....
 
Ciny-linky-cinky-bom....
 
 
 








Friday, October 11, 2013

Kolíska

Zdá sa mi to ako sen, ale pravda je, že moje vecičky sa znova predávajú. Slastne hladkám svoje vypuklé bruško a odkazujem tomu malému vo mne, že som šťastná,lebo moja práca sa páči a ľudia ju chcú.
Mrzí ma jedine to, že čoskoro s tým budem musieť znova seknúť.....hoci nemám ani potuchy, čo ma čaká. Jediné, čo viem na 100% je termín v mojej pôrodnej knižôčke oznamujúci, že už hocikedy teraz bude správny čas. Bojím sa. Nebudem klamať. Som neznalá a už ani nie najmladšia , aby som bola naivná. Navyše, dá sa to vôbec potom, čo sa s vami takmer každá skúsená rodička na ulici musí podeliť o ten svoj hrôzostrašný zážitok? Ja viem, každá z nich ho ukončí vetou: ,,Ale až uvidíš svoje dieťatko, všetka bolesť bude preč." Potvrdím alebo popriem vám to neskôr.
Stále sa troška obávam toho, ako sa môj život zmení. Zatiaľ sa zmenil iba náš byt. Zaleje ma hrejivým pocitom zakaždým, čo vstúpim do spálne . Lebo zatiaľ,čo naša spálňa vyzerala dlhé obdobie takto "bezdetne" :
..teraz dostala iný - dieťaťom dýchajúci - nádych :
Hej, nemusíte nám nič závidieť! Kolíska nie je naša a budeme ju musieť vrátiť. No i tak....darmo, staré časy, tá vanilkovo biela kolíska má svoje nepopierateľné čaro .
A čo vravíte na skriňu?
Ja viem, ja dobre viem...už ste videli krajšie, onakvejšie....nie je to nijaký "shabby" či "vintage" style. Ale je to stará skriňa z manželovho detstva ,ktorú sme vymaľovali na zeleno a ja som ju obodkovala žltými bodkami ako nočnú oblohu. Pôsobí veselo a teplo...aspoň na mňa.
A dozdobila som ju aj písmenkami :
,čo sme dostali ako dar .Teraz už nie je pochýb, koho tá skriňa je:).
Priznám sa vám, že pôvodne som chcela skriňu pomaľovať cválajúcimi koníkmi. Človek mieni, pán Boh mení  a tak sme aspoň dodatočne postavili na jej vrchol dreveného koníka za 4 éčka zo sekáču. Raz na ňom náš malý hádam precvála kilometre.....A na luster sme zavesili textilného koníka, čo sme pred časom kúpili na Kežmarských trhoch a do ktorého som bláznivo zamilovala a doteraz ľutujem, že som ich nekúpila dvoch:(.
Jeden by bol iba môj:).
Nemyslím, že je vhodné tlačiť sem fotky mojich posledných výtvorov- ako zvyknem. S vašim dovolením nateraz nechám svoj blog takýto neumelecký a netvorivý. No ja sľubujem, že sa pokúsim ozvať sa v krátkom čase a pochváliť sa s tým, čo sa u Bobeka urodilo. A že toho bolo dosť,mi môžete veriť. Ale nateraz už radšej mlčím a nechám vás v tichej závisti nad našou -časovo limitovanou- kolískou....Ach....
 
Cinky-linky !