Vianoce u nas...

Viem,ze kazde vianoce maju svoje caro. Tie tohtorocne by som nazvala rozpravkove alebo mozno kuzelne, ci detske...lebo mi splnili sny a vratili ma do cias, na ktore som troska pozabudla. Tento rok som si cas zorganizovala o cosi praktickejsie a vyhla som sa nekonecnym radam na poste, aj preplnenym obchodom , ba aj rychlemu upratovaniu na poslednu chvilu. Tuzila som po rozpravkach, po lenoseni, po citani knihy...tuzila som na chvilu vypnut a zit len pre Vianoce. Aspon na par dni. A vyslo to.

Dokonca sa mi zda, ze aj tie nase vianocne dekoracie su tento rok este vianockejsie. Nic im neubudlo na krase. Len sa ich okruh rozrastol o:

..o zlateho jelenceka...

a chutne zaobleneho anjela.(Presne tak nejak si anjelov predstavujem ja. Nedokonalych a hrejivych.)

Nemozem povedat,ze sme mali chudobneho Jeziska.To nepisem preto,aby som sa chvalila. Iba nechcem klamat. No tesi ma fakt, ze mnohe z darcekov boli rucne robene a to vedomie ma nesmierne hreje pri srdci.Prosim, dovolte mi , aby som sa pochvalila a ukazala vam aspon nieco z toho, co urobilo moje vianoce take carovne...

..bola to drevena truhlicka, mozno kufor...starucky a este spinavy. No coskoro sa o neho postaram a az dozrie cas a my budeme otvarat obchodik, stane sa jeho sucastou. Naplnim ho tovarom a budem dufat, ze urobi svoje caro a vecicky v nom vyniknu.

...chvalim sa aj rucne robenou kozmetikou. Vyskusana a schvalena!

A chvalim sa aj kozim mydielkom a knihami, ktore nikdy, ale naozaj nikdy nemozu chybat pod vianocnym stromcekom!

Nemenej velku radost mi urobila papierova krabicka s polymerovou hmotou. Nakolko je ju tazko zohnat u nas doma, dakujem za nu Jeziskovi z celeho srdca a slubujem,ze vyuzijem kazdy kusok z nej. A dakujem aj za anjelika, rucne robeneho, ktory nam uz  vladne na chladnicke a gani na mna zakazdym, ked ju otvorim;).

Do kolekcie spod stromceka si dovolujem pridat aj dosku s klucenkou dreveneho macka, na ktoru som natrafila pocas vymetania vianocnych obchodov. Ta vsak nie je moja, ale pochvalit sa mozem,ze?

No s cim sa chvalit smiem a aj budem, je to najkrajsie a najmilsie, co som tieto vianoce dostala a co ma sprevadza na kazdom kroku, lebo sa ho neviem nabazit a dostatocne nakochat- vazeni a drahi moji- dovolte mi predstavit vam Karolka Bublinu:

Pre mna je to laska na prvy pohlad. Uz ked som ho nasla na sashe, tuzila som po nom. Pridala si ho na list Jeziskovi a hej, on fungoval! Teraz je Karolko u mna a jeho autorke odkazujem,ze si moze vydychnut, lebo je v dobrych rukach;).

Je zvlastne ako dokaze hracka zmenit vianoce. Tento maly Karolko im pridal nieco, co im uz dlhe roky chybalo. Takmer som na ten pocit zabudla a teraz sa tesim, ze sa znova objavil.  Pripomenul mi dieta, ktore si v sebe kazdy nosi a je to uzasny pocit. Oh, kiezby to mohol kazdy povedat...

Ked som nadsena vytahovala Karolka  z papiera(bol zabaleny ako salonka) a usmev som mala kol-vokol hlavy(este ze mam usi;), napadlo ma...ci aj u mna zakupene darceky urobili tolko radosti ako tento mne. Ten pocit ma premkol a na tu chvilu som ho radsej poslala prec.

Ostava mi len dufat,ze ano. Ze nie len ja, ale tisicky inych ludi malo carovne a rozpravkove vianoce...ze Karolko nema az taku carovnu moc, len je sucastou niecoho, co leti vzduchom a postaralo sa o to, aby boli tieto vianoce ine- take  opravdicky rozpravkove.

Zatvaram oci a zelam si to!

Mocno-mocno!

Cink-cinky-cinky....

Od jula do decembra

...ubehlo strasne vela casu a mnohe sa zmenilo. Je mi velmi luto, ze som cely ten cas zanedbavala svoj blog, hoci som dostala maily s prosbami,aby som pokracovala. V hlave som pisala o 100/6, ale v reale som sa akosi nezmohla natukat jedno jedine slovo. Viem, vsetko ma svoje priciny a ja som davno  pochopila, ze casy, kedy som si s pravidelnostou svajciarskych hodiniek sadala k dennikom, aby som do nich zapisala novinky dna, su uz davno prec. Navyse, mam na koho namierit prst a oznacit ho za vinnika,pre ktoreho som sa odmlcala. Hoci pravda je,ze som to najskor ja,kto potreboval zresetovat a na chvilku odbocit z vyslapaneho chodnika. Ale zacnem pekne po poriadku....

Zacalo sa to  prstienkom a nasledovalo nekonecnou pripravou....Vsetko to vyvrcholilo 1.decembra - v den, ktory mi spred  mena zmazal pomenovanie slecna...

A hoci to bola svadba v znacnej miere handmadova a teda mohla by som na nu zvalit vsetku vinu...

...pravym vinnikom mojej dlhej odmlky je tento nenapadny dreveny nastroj:

Az sa mi verit nechce. Zda sa byt taky nevinny. Ale zdanie klame. Vytvara zavislost. A ja som sa nahle nevedela nabazit pribudajucich ociek . Doteraz sa ich neviem nabazit. Kazda zavislost za sebou nechava stopu a mne sa nahle zacali v skrini hromadit makkunke vyrobky.Schovavala som ich, lebo sa nehodili do bobekova a ja som nemala odvahu niekomu vysvetlovat,ze hej, aj toto som ja. Ani teraz si nie som na 100% ista, kde svoju zavislost zaradit. Povzbudenia typu,ze dnes uz hackuje kde-kto, ze sa mam radsej vratit k babikam, iba posilnili moju tuzbu schovavat sa. Na dnes vsak urobim vynimku a v ramci ospravedlnenia sa, vytahujem dokazy.

(Ta skraboska mi padla do cesty cisto nahodne a zdala sa mi skvela na maskovanie identity.)

Okrem tychto velkych veci, sa u mna (najnovsie) zacali rodit aj vecicky malicke,ako tieto bezprste rukavicky:

A taktiez nakrcniky...ale tie tu vytahovat nebudem. Lebo tie jedine som uz verejne odhalila.

Uvazujem teda nad otvorenim noveho obchodika..., lebo nevravi sa,ze kazda vec ma svojho majitela? Ale o tom este pouvazujem....

 Osobne si myslim,ze kazdy si  raz za cas  potrebuje odbehnut a tvorit aj nieco ine, ako to, co 'musi'. Mozno aj vdaka odreagovaniu sa hacikom, som znova nasla chut malovat :

...nabrala som odvahu a kupila si retiazky na kolekciu o vtacatkach:

...vykupila som sekac, aby som nakupene veci postrihala a vyrobila nahrdelniky:

...a zas a znova si objednala nazehlovaci papier na nove tricka:

Nabrala som aj cerstve sily na robenie babik:

 

 

..takze.... 

Zhrnam to vsetko dokopy a vyhlasujem, ze na nieco ten maly hacik predsa len dobry bol.

 

Hoci sposobil,ze som sa stiahla. No uz sa polepsim a dokazem to o chvilocku...lebo sa vam este dnes chystam porozpravat o vianociach v bobekove, o splnenych prianiach a predstavim vam Karolka Bublinu.

 

cinkam teda na chvilocku a iba potichucky

cinky-cinky-cinky...